Skúsenosť s onkologickou chorobou ako faktor ovplyvňujúci postoj študentov sociálnej práce k onkologickej sociálnej práci

Lucia Tóthová, Michaela Hajdová, Eva Žiaková

Čísla

Archiv čísel » 2020/3 - Sociální práce ve zdravotnictví »

Skúsenosť s onkologickou chorobou ako faktor ovplyvňujúci postoj študentov sociálnej práce k onkologickej sociálnej práci

Lucia Tóthová, Michaela Hajdová, Eva Žiaková

Medailon autora:

Mgr. Lucia Tóthová, PhD., ako odborná asistentka na Katedre sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zameriava svoju výskumnú činnosť prioritne na pacientov s onkologickou diagnózou ako klientov sociálnej práce. V súčasnosti sa venuje vedeckovýskumnej činnosti v rámci grantovej agentúry Kega zameranej na prevenciu onkologickej choroby optikou sociálnej práce.

Mgr. Michaela Hajdová je absolventkou odboru Sociálna práca na Katedre sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Prof. PhDr. Eva Žiaková, CSc., pôsobí ako vedúca Katedry sociálnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Okrem iného je členkou výboru Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci, členkou edičných rád v slovenských aj poľských časopisoch, posudzovateľkou vedeckých a edukačných projektov grantových agentúr Vega, Kega (SR) a v GAČR (ČR), autorkou viacerých vysokoškolských učebníc v odbore sociálna práca. Vedeckovýskumne sa venuje najmä problematike rizikového správania a sociálnej práci s rizikovými, dlhodobo chorými klientmi.

Abstrakt:

CIEĽ: Predkladaný text poukazuje v teoretickej rovine na nevyhnutnosť začlenenia sociálneho pracovníka5 priamo do multidisciplinárneho tímu starostlivosti o onkologického pacienta. V empirickej rovine sa sústreďuje na skúmanie postojov študentov sociálnej práce k onkologickej sociálnej práci ako jej možných vykonávateľov. V jeho aplikačnej rovine je cieľom prispieť k budovaniu sociálnej práce v onkologickej praxi v slovenských podmienkach. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Závažnosť problematiky onkologickej choroby si vyžaduje viacdimenzionálnu pozornosť a multidisciplinárnu spoluprácu, ktorá v slovenských podmienkach absentuje, čo sa stáva východiskom pre autorky. METÓDY: Pre realizáciu výskumných zámerov bola zvolená kvantitatívna metodológia. Využitý bol autorský dotazník identifikujúci postoj študentov sociálnej práce k onkologickej sociálnej práci. VÝSLEDKY a IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Vzhľadom k súčasným trendom je podstatné vymedziť priestor pre onkologickú sociálnu prácu i na Slovensku, ktorá by reagovala na špecifické potreby človeka s onkologickou diagnózou. Sociálna práca pôsobiaca v danej oblasti by tak neniesla prívlastok „neznáma“.