Významnou platformou medzinárodného diskurzu k otázkam starnutia cyklicky vyúsťujúcou do prijímania zodpovedajúcich opatrení a záväzkov spoločností, regiónov a komunít k využívaniu potenciálu ľudí každého veku, sa v roku 2002 stal  Madridský medzinárodný akčný plán pre starnutie (The Madrid International Plan of Action on Ageing; MIPAA) a z neho vyplývajúca Regionálna implementačná stratégia (The Regional Implementation Strategy; RIS). Po ministerských konferenciách k vyhodnocovaniu MIPAA a RIS v Leóne (2007) a Viedni (2012) sa v rámci ďalšieho päťročného cyklu uskutočnila v dňoch 20.–22. septembra 2017 v portugalskom Lisabone štvrtá ministerská konferencia pod názvom Udržateľná spoločnosť pre ľudí každého veku: realizovanie potenciálu dlhšieho žitia (2017 UNECE Ministerial Conference on Ageing „A Sustaiable Society for All Ages: Realising the potential of living longer“).

Súčasťou trojdňového podujatia bolo aj UNECE Regionálne vedecké fórum zamerané na otázky starnutia (UNECE Regional Research Forum on Ageing), ktorého záverečné odborné stanovisko ovplyvnilo aj znenie záverečnej ministerskej deklarácie (2017 Lisbon Ministerial Declaration, 2017). V stanovisku vedeckého fóra intenzívne zaznievala potreba zmeny paradigmy prístupu k veku v životnom cykle človeka, a to od prístupu založeného na rozdeľujúcej funkcii veku k prístupu založenému na jeho integrujúcej funkcii v živote človeka. Takáto zmena nazerania na vek predstavuje významný impulz aj pre ďalšie smerovanie a rozvoj sociálnej práce ako vedeckej, akademickej a praktickej disciplíny. V krátkosti predstavíme jej podstatu, s následnými príkladmi, ako sa uplatňuje v prístupe Slovenska v oblasti tvorby verejných politík zameraných na otázky starnutia.

1 Funkcia veku v životnom cykle človeka: od vekovej diferenciácie k vekovej integrácii

K veku možno pristupovať chronologicky, kedy vystupuje ako faktor diferencujúci jednotlivé fázy života človeka s typickými očakávanými rolami a aktivitami (prvotná socializácia, vzdelávanie, práca, starostlivosť o blízkych, voľný čas a koníčky v dôchodku). Prístup založený na vekovo integrovanom životnom cykle (age-integrated life-course approach) „odpája“ vzdelávanie, prácu, starostlivosť, dôchodok, koníčky od chronologického veku. Ide o prístup, kedy vek človeka skôr integruje než predpisuje/predurčuje/prideľuje, kedy sa odstraňujú vekové bariéry, kedy vek prestáva diktovať pozície a roly, ktoré sú pre človeka možné a ktoré už treba, z dôvodu jeho veku, opustiť (Ekerdt  (Ed.), 2002). Vekovo-integrovaná perspektíva životného cyklu je znázornená v obrázku.

Obrázok: Vekovo-integrovaná perspektíva životného cyklu človeka

Veková integrácia prináša do životného cyklu človeka viac flexibility, v rámci ktorej  dochádza k tranzíciám medzi rozličnými aktivitami a k zosúlaďovaniu rozličných simultánne vykonávaných rol  (práca a vzdelávanie, práca a starostlivosť, práca a dôchodok), čo sa stáva novou normou a nie dôvodom na „penalizáciu“ človeka v oblasti jeho sociálnych a iných práv (UNECE Policy Brief, 2017). Leichsenring a Schmidt (2016) hovoria o „Starnutí 4.0.“ (Ageing 4.0) ako o stratégii podpory medzigeneračnej rovnosti a integrovanej perspektívy prístupu k životnému cyklu človeka v spoločnosti založenej na solidarite, ktorú dávajú analogicky do kontextu zmien v priemysle – „Priemysel 4.0.“ (Industry 4.0)  a následne v povahe práce – „Práca 4.0.“ (Work 4.0.).

Na základe odporúčaní výskumného fóra konferencie sa koncept vekovo integrovaného životného cyklu premietol do záverečnej deklarácie konferencie a ašpirácií ministerských delegácií vyjadrených v politických cieľoch využitia potenciálu dlhšieho žitia ľudí do roku 2020. V rámci ich štrukturácie do troch vecných blokov zmienime najmä tie, v ktorých je výrazne obsiahnutá vekovo-integrovaná perspektíva životného cyklu človeka:

1. ciele v oblasti uznania potenciálu starších ľudí

​(napr. posilňovanie potenciálu každého človeka, stratégia orientácie na súčasné i budúce generácie, podpora dobrovoľníctva mladších i starších),

2. podpora dlhšieho pracovného života a schopnosti pracovať

​(napr. pracovné príležitosti pre ľudí rozličného veku, celoživotné vzdelávanie a aktívny život v každom veku, uznanie hodnoty skúseností a vekový manažment, podpora dlhšieho zotrvania v práci, flexibilné schémy odchodu do dôchodku, podpora práce a opatrovania/starostlivosti blízkych),

3. zabezpečenie starnutia s dôstojnosťou

​(napr. užívateľsky a vekovo priateľské technológie, podpora komunitného života, sebaurčenie a nezávislosť).

Záverečná deklarácia vyzýva k napĺňaniu týchto politických cieľov aj v kontexte riešenia širších otázok starnutia populácií – napr. v kontexte potreby zmeny povahy diskurzu (od  diskusie o nákladoch k diskusii o sociálnom investovaní); rešpektovania diverzity starších ľudí a regionálnych kontextov, v rámci ktorých sa problematika starnutia a jeho súvislostí komunikuje a rieši; uplatňovania stratégie postupu zameranej na odstraňovanie kumulatívnych nerovností a kontinuity spájaním dosiahnutého poznania s novými výzvami.

2 Aplikácia integrujúceho konceptu veku v politikách – príklady zo Slovenska

Skúsenosť, že sa integrujúci koncept veku v životnom cykle človeka ako stratégia prístupu k otázkam starnutia populácií dostal intenzívnejšie na európsku „ministerskú pôdu“ až v roku 2017, neznamená, že by bol v doterajších politických prístupoch krajín niečím nepoznaným. Uvedieme niekoľko príkladov zo Slovenska, ktoré na jeho princípoch stavajú, aj keď možno nie úplne zámerne a systematickým spôsobom.

V podmienkach Slovenska sa stal integrujúcou platformou výkladu a politického prístupu k riešeniu otázok starnutia populácie koncept aktívneho starnutia. V júni 2013 bola vo forme národného projektu financovaného z ESF, Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spracovaná Stratégia aktívneho starnutia (Baláž et al., 2013) a na ňu nadväzujúci Akčný plán napĺňania stratégie aktívneho starnutia (Baláž et al., 2013). Oba dokumenty reagujú na demografické zmeny v kontexte ponuky pracovnej sily, ekonomického rastu, fiškálnej udržateľnosti a dôchodkového systému s vyústením do politík zmiernenia negatívnych vplyvov starnutia populácie. S primárnym zameraním na osoby do obdobia dôchodkového veku sú jednotlivé strategické ciele a im zodpovedajúce opatrenia rozdelené do oblastí populačnej politiky, politiky ekonomického rastu a verejných financií, politiky zamestnanosti, politiky vzdelávania a politiky dôchodkového systému.

V nadväznosti na Stratégiu aktívneho starnutia bol v roku 2014 prijatý dokument pod názvom Národný program aktívneho starnutia na roky 2014–2020 (ďalej len „NPAS“), „... ktorým sa Slovensko prihlásilo k problematike aktívneho starnutia ako k politickej priorite v celej jej komplexnosti ... ktorá ponúka šancu na kvalitnejší a udržateľnejší rozvoj pre všetkých ako základnú víziu slovenskej spoločnosti“ (Národný program, 2014, s. 3–4). Na rozdiel od  a komplementárne k Stratégii nejde v NAPS len o politiky v oblasti zamestnanosti a zamestnateľnosti starších ľudí, ale aj o politiky ich celoživotného vzdelávania, občianskych a sociálnych aktivít mimo formálneho trhu práce, podpory ich nezávislosti, dôstojnosti, ekonomickej a sociálnej bezpečnosti, vrátane ochrany pred zlým zaobchádzaním vo všetkých spoločenských sférach a vzťahoch (korešpondujúco k indexu aktívneho starnutia; Zaidi et al., 2013).

Aj v  kontexte prijatia NAPS bol v roku 2014 reformovaný Výbor pre seniorov Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na Radu vlády SR pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie. Je stálym odborným, poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom vlády SR v oblasti práv seniorov, pri riešení otázok životných podmienok, rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania so seniormi, ktoré však vníma a rieši v kontexte  širších dôsledkov starnutia populácie a vo vzťahu ku všetkým vekovým kategóriám. Príkladom je riešenie otázok vekového manažmentu v zamestnávaní (a to nielen vo vzťahu k starším osobám), nediskriminujúcich a bezpečných pracovných podmienok, sociálno-právnej ochrany neformálne opatrujúcich osôb či bezpečnosti a kvality potravín, vrátane zabezpečenia medzigeneračnej výmeny v poľnohospodárstve. Rada vlády SR plnenie úloh NAPS na roky 2014–2020 pravidelne vyhodnocuje ako základ pre ďalšie implementačné obdobie, v súčasnosti  už aj v kontexte úvah o novom dokumente pre obdobie rokov 2021–2030.

3 Integrujúca funkcia veku a koncept udržateľného rozvoja

Možno predpokladať, že ďalšiu perspektívu a výzvy pre aplikáciu integrujúcej funkcie veku v životnom cykle človeka poskytne koordinovaný prístup k riešeniu globálnych otázok obsiahnutý v koncepte udržateľného rozvoja. Na základe OSN Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijali členské štáty OSN v roku 2015 (Agenda 2030, 2015) bol na Slovensku vo februári 2018 spustený participatívny proces, ktorého úlohou bude identifikovať priority SR v oblasti udržateľného rozvoja vychádzajúc z jeho 17 cieľov definovaných OSN Agendou 2030. Ciele zamerané na elimináciu chudoby a sociálnej exklúzie, kvalitu zdravia a života, kvalitné vzdelanie, rodovú rovnosť, dôstojnú prácu či ekonomický rast a mnohé iné, to sú všetko ciele, ktorých napĺňanie by nebolo možné v prípade, že by človek  počas jednotlivých fáz svojho života čelil bariéram prístupnosti k príležitostiam na základe veku.

Použité zdroje