Praha: Portál, 2009.

Sociálna práca ako novoetablovaný vedný odbor v procese svojho vývoja nevyhnutne vyvoláva diskusiu súvisiacu s problémami vymedzenia vlastného predmetu, priestoru, historického poznania filozofických východísk, myslenia aj praktickej činnosti, metód a metodiky v sociálnej práci atď. Otázke poradenstva ako jedného druhu sociálnej práce je venovaná monografia PhDr. Mgr. Libora Novosáda, Ph.D., vydaná v roku 2009.

Libor Novosád v tejto monografii zúročil svoju bohatú pedagogickú prax a prednáškové pobyty a vedecké stáže v zahraničí, ale hlavne vlastnú poradenskú prax. Čo je najvýznamnejšie, autor na základe vlastného štúdia v oblasti filozofie, sociálnej informatiky, sociológie a teórie riadenia, špeciálnej pedagogiky a psychológie pre špeciálnych pedagógov v rámci českých vysokých škôl a špeciálneho poradenstva na University of Alberta v Kanade prepája poznanie viacerých blízkych vedných odborov v oblasti poradenstva, čím ukázal komplexnosť, obsahovú rôznorodosť, ale hlavne vzťahovú špecifickosť prístupu ku klientovi v rámci poradenstva pre definovanú skupinu klientov s cieľom vnímať človeka ako jedinečného a neopakovateľného.

Prínos monografie je hlavne v tom, že autor svojím majstrovstvom slova zjednotil vedeckú, praktickú a ľudskú úroveň problematiky poradenstva pre vybranú skupinu klientov, osôb so zdravotným a sociálnym znevýhodnením.

Monografia je rozdelená do troch tematicky ucelených častí: Život se zdravotním znevýhodněním, Východiska a metody poradenské činnosti, Poradenská zařízení a instituce.

PRVÁ ČASŤ obsahuje tri kapitoly: Společnost a člověk s postižením, Podmínky, oblasti a cíle sociální integrace, Lidský faktor integrace.

V rámci prvej kapitoly vymedzuje základné pojmy súvisiace s pojmom zdravie, determinanty života s postihnutím a ilustračne sa venuje údajom a postupom pri evidencii a inej administrácii (a ich komparácii) v súvislosti s osobami s postihnutím v súčasnosti. Dáva na vedomie nielen nejednotnosť, ale aj orientačný charakter štatistických údajov. Autor tu na malom priestore, ale výrazne predkladá úvahu o pojme inakosť oproti nejakej „norme“ a jedinečnosť (neopakovateľnosť, a teda aj nie „rovnakosť“) každého človeka. V tejto kapitole možno tiež získať významové porovnanie procesov vyjadrených odbornými výrazmi inklúzia a integrácia v súvislosti so vzdelávaním detí so zdravotným postihnutím.

V druhej kapitole PhDr. Mgr. Libor Novosád, Ph.D., definuje problémové oblasti procesu plnohodnotného začlenenia sa osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti, ktorý silne ovplyvňuje: neinformovanosť, predsudky a diskriminácia, výchova v primárnej rodine, výchova a vzdelávanie v rámci školského systému, ale aj podpora a obmedzenia uplatnenia sa človeka s postihnutím na trhu práce a jeho pracovná sebarealizácia. V tejto časti monografie sa autor s vysokým odborným a ľudským nadhľadom venuje partnerskej problematike a často tabuizovanej oblasti sexuality človeka s postihnutím, čo nevyhnutne patrí, ako autor uvádza, do oblasti poradenskej podpory vzájomne prepojených oblastí, ktoré sa dotýkajú kvality života človeka s postihnutím (s. 53). Autor pritom vychádza z nutnosti spolupráce s odborníkmi z oblasti sexuológie a z východiska, že „sex má v živote človeka nielen reprodukčnú, ale aj rekreačno-relaxačnú, psychorehabilitačnú a sociálno-komunikačnú funkciu…“.                   

V tretej kapitole venovanej ľudskému faktoru integrácie autor poukazuje na funkcie ľudského činiteľa pri realizácii a podpore integrácie človeka s postihnutím do spoločnosti, ktoré vidí v oblasti: pripravenosti spoločnosti, jednotlivcov v nej žijúcich na koexistenciu so spoluobčanmi s postihnutím; ochoty zmeny v oblasti charakteru špeciálnopedagogickej podpory, sociálnej práce a zdravotno-sociálnej starostlivosti; informovanosti, otvorenosti a nepredpojatosti; teda žiadaných faktorov podporujúcich integráciu, ktorých formovanie výrazne ovplyvňuje výchova a vzdelávanie. Jednotlivé funkcie sú bližšie definované a vysvetlené príkladom.

DRUHÁ ČASŤ monografie je venovaná Poradenským zariadeniam a inštitúciám v rámci štyroch kapitol: Poradenství jako součást systému ucelené rehabilitace, Východiska a cíle poradenské činnosti, Principy a metody v poradenské práci, Osobnost poradce.

Štvrtá až šiesta kapitola je pripravená v obsahovom rámci – súčasťou ucelenej, komplexnej rehabilitácie je aj poradenstvo pre človeka s postihnutím, pretože poradenstvo „je nástrojom, ktorý môže sprostredkovať, prepojiť či doplniť proces rehabilitácie tak, aby človek s postihnutím nebol sociálne vylúčený, handicapovaný, nežil v nevyhovujúcich podmienkach, získal služby kompenzujúce jeho postihnutie atď.“ (s. 91). Autor sa postupne venuje nadväznosti, významu a definovaniu jednotlivých druhov rehabilitácie. Systematicky člení a sám systematizuje východiska a ciele poradenskej činnosti, ktoré ilustruje schémou vlastnej proveniencie (s. 107) a následne ich aplikuje na podmienky „špeciálneho poradenstva“.

V rámci tejto časti práce svojím charakteristickým spôsobom štruktúrovaného myslenia a videnia prezentuje metodický postup, zásady a riziká špeciálneho poradenstva vrátane Etického kodexu sociálnych pracovníkov Českej republiky a Medzinárodného etického kodexu sociálnej práce (obidva v skrátenej verzii).

V uvedených súvislostiach autor logicky v ďalšej časti monografie zaradil text zameraný na komunikačnú a vzťahovú dimenziu poradenskej praxe a na vybrané diagnosticko-poznávacie a terapeutické metody v „špeciálnom poradenstve“.

Veľmi praktickou a vedecké a praktické poznanie zúročujúcou kapitolou monografie je kapitola venovaná Zvláštnostiam v prístupoch ku klientovi s postihnutím, kde autor výstižne poskytuje návod a upozorňuje na riziká pri poradenstve, ktoré sú dané typom funkčného obmedzenia alebo poškodenia zdravia u klienta.

V závere druhej časti autor akcentuje „dve základné podmienky poradenskej praxe, a to ľudskosť a odbornosť, profesiu a humanitu, ktoré nie je možné postaviť proti sebe“ (s. 183). Venuje sa tu trom dimenziám socioprofesijnej prípravy, a to: gnozeologickej dimenzii, praxeologickej a axiologickej. V štruktúre zameranej na ovplyvňovanú stránku osobnosti, na spôsob a výsledok formatívnej činnosti v jednotlivých uvedených dimenziách a na konečný cieľ, výsledok formovania.

TRETIA ČASŤ monografie sa zaoberá Poradenskými zariadeniami a inštitúciami v rámci štyroch kapitol: Typy a charakteristika poradenských zařízení, Poradenské aktivity dalších institucí, Speciální potřeby a jejich financování, Příběhy k zamyšlení.

Táto časť práce je štruktúrovaná na podmienky Českej republiky, ktoré sú veľmi podobné so slovenskými. Postupne analyzuje obsah činnosti, poslanie a určité obmedzenie pre poradenské aktivity v rámci: rezortu školstva, mimo rezortu školstva, ako sú poradne pre manželstvo, rodinu a medziľudské vzťahy, občianske poradne, poradne pri organizáciách, resp. združeniach osôb so zdravotným postihnutím. Tie dopĺňa kazuistikami, ktoré pomáhajú efektívnejšiemu porozumeniu podstaty konkrétneho druhu poradenstva.

V rámci tejto kapitoly sa autor venuje Mediácii a sociálnej opore, v „špeciálnom poradenstve“. Nezabúda ani na poradenstvo na úrovni štátnej správy, v oblasti zdravotníctva, cirkevných zariadení a poradenstva prostredníctvom telefonickej krízovej intervencie.

Ucelenosť problematiky je doplnená (vzhľadom na obsiahlosť problematiky aspoň tézovite) základnými informáciami o Financovaní „špeciálnych“ potrieb.

Na záver monografie autor uznal za vhodné zaradiť Príbehy na zamyslenie (kazuistický tréning), ktoré sú v práci vybrané starostlivo, aby provokovali nielen profesionalitu, ale aj ľudskosť a nútili aplikovať (riešiť) podtóny etických rizík príbehu. Iste by nebolo na škodu a v tichosti verím, že autor uvažuje o príprave samostatného seminára (cvičebnice) v tejto oblasti pre študentov pripravujúcich sa na pomáhajúce profesie.

Záver:

V rámci svojich prednášok som v rámci mimoriadneho vzťahu učiteľ–študenti spomínala na svoje detstvo v malej slovenskej dedinke, kde som ako dieťa nevnímala inakosť, ale charakteristickosť toho-ktorého človeka žijúceho v mojom okolí s tým, že práve to, čím bol človek iným, tým to bol „práve ON a nikto iný“ a každý mal v kaleidoskope dediny svoje miesto, ktoré bolo uznávané a rešpektované. Teraz vidím v publikácii Libora Novosáda takéto vnímanie človeka prezentované odborným jazykom s vedeckým a ľudským zanietením ako potrebu dobrej medziľudskej komunikácie, spolužitia, vzťahov a pýtam sa sama seba: „Čo sa stalo? Iba to, že som dospela?“

Preto dávam aj touto cestou na vedomie, že sa dostáva medzi nás publikácia, ktorú pripravil veľký profesionál, pretože jej bude iste rozumieť pedagóg, študent, odborník z praxe, ale sukcesom je aj pre laikov a to je ten bonus navyše.

Anna Žilová