Bratislava: Vydavetelství Univerzity Komenského, 2010.
Slovné spojenie „sociálna práca v neziskovom sektore“ ponúka nepreberné množstvo interpretácií z rôznych uhlov pohľadu. Autorka Eva Mydlíková sa rozhodla popísať toto spojenie originálnym spôsobom, prostredníctvom troch fenoménov, ktoré sú spoločné pre sociálnu prácu a pre neziskový sektor. Prvým je historický zrod a spätosť oboch oblastí so zmenou politického režimu v roku 1989, pretože predchádzajúci politický režim nepotreboval ani nezávislú občiansku iniciatívu, ani profesionálnych sociálnych pracovníkov. Druhým spoločným fenoménom je entuziazmus aktérov ako primárny zdroj vzniku a trvalý zdroj rozvoja tak neziskového sektora, ako aj inštitúcií sociálnej práce, z pohľadu autorky najmä katedier sociálnej práce na vysokých školách. A napokon, tretím spoločným fenoménom je rastúci dôraz na zvyšovanie odbornosti v oboch disciplínach, ktorého sme svedkami v súčasnosti.
Zdokumentovanie takmer 20-ročného súbežného historického vývoja sociálnej práce a neziskového sektora považujeme za významný prínos publikácie, pretože táto súvislosť nebola doteraz tak podrobne a precízne popísaná a rozpracovaná. Je dôležité zaznamenať, že obdobie po roku 1989 je obdobím hľadania a overovania nielen obsahových náplní sociálnej práce a neziskového sektora, ale aj obdobím hľadania a overovania primeranej odbornej terminológie, čo je zrejme trvalou súčasťou vývoja každej disciplíny. Jednoznačným dokladom tohto vývoja je legislatíva, ktorá verne odráža aktuálny stav poznania v jednej i v druhej disciplíne.
Práve legislatíve neziskového sektora a sociálnej práce je venovaná značná časť publikácie. V prípade neziskového sektora sleduje autorka relatívne dynamický a občas i konfliktný zrod právnej doktríny podrobným výkladom zákonných pravidiel, platných pre jednotlivé právne formy mimovládnych neziskových organizácií počas takmer 20-ročného obdobia. Vo vzťahu k sociálnej práci položila autorka dôraz na aktuálne platné pravidlá, tak ako sú zakotvené v zákone č. 305/2005 Z. z., o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, a v zákone č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách. Vecnú analýzu legislatívnej úpravy vzťahov v neziskovom sektore a pri výkone sociálnej práce by bolo možné doplniť syntetizujúcou úvahou o výhodách či nevýhodách jednotlivých právnych foriem mimovládnych neziskových organizácií pre výkon jednotlivých funkcií v sociálnej oblasti. Vo verejnej debate sa doteraz nenašla uspokojujúca odpoveď na túto otázku práve pre rozdielnu úroveň konkrétnosti jednotlivých úprav (napr. občianske združenie versus nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby). Hľadanie odpovede napr. na otázku, ktorá právna forma je vhodnejšia pre organizáciu, ktorá realizuje preventívne sociálne programy pre mládež, má viacero obmedzení pre objektívnu komparáciu. Autorka, vedomá si týchto rizík, sa pravdepodobne vyhla takýmto úvahám úmyselne, aby neskĺzla do subjektivizmu.
Eva Mydlíková sa rozhodla analyzovať pôsobnosť a vzťahy neziskových organizácií na základe ich vymedzenia v zákone o sociálnych službách a v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí. Tým zúžila rozsah pôsobenia týchto organizácií v sociálnej oblasti a nemohla dostatočne široko aplikovať na túto oblasť ďalšie základné funkcie neziskových organizácií, ktoré sú popísané v časti 2.3. Uvedené dva zákony ustanovujú pravidlá pre neziskové organizácie predovšetkým pri výkone ich servisnej funkcie, pri poskytovaní služieb a verejných statkov obyvateľom Slovenska. Výborne to vystihuje záverečná deviata kapitola, v ktorej autorka popisuje konkrétne služby neziskových organizácií pre jednotlivé sociálne skupiny. Čitateľ v tejto najobsiahlejšej kapitole získa plastický obraz o konkrétnej práci uvedených MVO s rizikovými sociálnymi skupinami ako aj o rôznorodosti pôsobenia neziskových organizácií v sociálnej sfére. Oceňujeme, že uvedené príklady čerpá autorka z webstránok jednotlivých organizácií a sú autorizované ich oficiálnymi štatutárnymi zástupcami. Zozbierané údaje sa môžu stať vhodným materiálom na komparáciu vývojových trajektórií aj neskôr, v dlhšom časovom horizonte.
Zúženie sociálnej práce na oblasť sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí neumožňuje autorke popísať v sociálnej oblasti ďalšie funkcie neziskových organizácií. Týka sa to funkcie „formulovať a tlmočiť predstavy a požiadavky občanov“, mienkotvornej funkcie, kontrolnej funkcie, ale aj funkcie „vytvárať terén pre sociálne inovácie a sociálne experimenty“, či ďalších. Úloha je to o to ťažšia, že mnohé neziskové organizácie plnia súbežne viacero funkcií, pričom si neuvedomujú ich odlišnosť ani hierarchiu. To sa čiastočne prihodilo aj autorke.
Publikácia Sociálna práca v neziskovom sektore na 184 stranách prináša veľké množstvo informácií, na základe ktorých môže čitateľ porozumieť postaveniu neziskového sektora v spoločnosti, zoznámiť sa s jeho legislatívnym a organizačným vývojom na Slovensku od roku 1990 do roku 2008, pochopiť jeho jednotlivé funkcie a s tým spojenú rôznorodosť právnych foriem, finančných zdrojov, či rozdielnej miery zapojenia dobrovoľníkov. Aktuálne informácie o pôsobnosti neziskových organizácií vo funkcii neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, či opatrení sociálnoprávnej ochrany detí, nevyčerpáva v plnom rozsahu sociálnu prácu v neziskovom sektore, ale sústreďuje pozornosť čitateľa na ťažiskové oblasti. Ak porozumie týmto dvom ťažiskovým oblastiam, bude pripravený sám identifikovať ďalšie oblasti pôsobenia neziskového sektora v sociálnej oblasti.
V tom je publikácia Evy Mydlíkovej naozaj inšpiratívna.
Helena Woleková
