Sociálni pracovníci sú odborníkmi na sociálne prostredie a intervencie pri riešení ťažkostí v sociálnom fungovaní. Školské sociálne prostredie predstavuje významné pole ich pôsobenia. Inštitucionalizácia školskej sociálnej práce v podmienkach Českej republiky a Slovenskej republiky je napriek tomu v podstate nediskutovanou témou. Jednou z príčin môže byť aj fakt, že v  súčasnosti nie je legislatívne vymedzená pracovná pozícia sociálneho pracovníka v škole, aj keď v rezortoch školstva oboch republík sociálni pracovníci pôsobia.

Sociálni pracovníci sú v oboch štátoch zamestnaní v zariadeniach na výkon ústavnej a ochrannej výchovy. V ČR sú to priamo ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy riadené detské domovy so školou, výchovné ústavy a diagnostické ústavy a potom aj detské domovy, ktorých zriaďovateľom sú jednotlivé krajské úrady. V Slovenskej republike sú detské domovy riadené rezortom práce sociálnych vecí a rodiny. V rezorte školstva sú v SR zamestnaní sociálni pracovníci v špeciálnych výchovných zariadeniach (diagnostické centrum, reedukačné centrum) a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva).

Slovenský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci poradenstva aj sociálnu činnosť (napríklad poskytovanie sociálneho poradenstva, či socioterapie). Táto je realizovaná pedagogickými a odbornými zamestnancami, medzi ktorých podľa platnej legislatívy sociálny pracovník nepatrí. Ani zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch pracovnú pozíciu sociálneho pracovníka nevymedzuje.

Podobná situácia je aj v ČR. Zákon č. 563/2004 Sb., o pedagogických pracovnících, pojem sociálny pracovník nepozná. Je ním vymedzený pojem pedagogický pracovník a pojem priama pedagogická činnosť. Túto vykonáva podľa citovaného zákona (§ 2, ods. 2) aj špeciálny pedagóg, psychológ, asistent pedagóga. Problematika poradenských služieb v školách a školských zariadeniach je upravená vyhláškou 72/2005 Sb., o poskytování poradenských služeb ve školách a školských poradenských zařízeních, novelizovaná vyhláškou 116/2011 Sb. Vo vyhláške nie je explicitne zmieňovaná profesia sociálnych pracovníkov.

Sumarizujúc teda môžeme konštatovať, že v oboch štátoch je možné uvažovať o sociálnej práci v rezorte školstva v dvoch rovinách:

1) sociálna práca realizovaná inými odborníkmi ako sociálnymi pracovníkmi, ktorá je vykonávaná:

• priamo v škole, pričom túto činnosť vykonávajú rôzni odborní zamestnanci školy (výchovný poradca, koordinátor prevencie, sociálny pedagóg, príp. iní odborní zamestnanci školy), ktorých priamy nadriadený je riaditeľ školy. Títo spolupracujú navzájom, s pedagogickými zamestnancami, ako aj s rodičmi a vonkajšími organizáciam;
• mimo prostredia školy, pričom ju vykonávajú odborníci (psychológ, logopéd, špeciálny pedagóg...) – zamestnanci školských poradenských zariadení,

2) sociálna práca realizovaná sociálnymi pracovníkmi – zamestnancami rezortu školstva, ktorá je vykonávaná:

• v zariadeniach na výkon ústavnej a ochrannej výchovy (v Českej republike sú dané zariadenia v rezorte školstva, v Slovenskej republiky v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny),
• v strediskách výchovnej starostlivosti, ktoré sú druhom štátneho školského zariadenia pre rizikové deti a mládež a poskytujú krízovú pomoc deťom, u ktorých zlyhali rodičia,
• v školských poradenských zariadeniach: pedagogicko-psychologické poradne (PPP) a špeciálno-pedagogické centrá (SPC),
• v špeciálnych školách internátneho typu.

V oboch štátoch sa v súčasnosti diskutuje a pripravuje zákon o sociálnych pracovníkoch. Od tejto právnej normy si sociálni pracovníci na Slovensku i v Českej republike sľubujú kvalitatívny posun v inštitucionalizácii profesie sociálnej práce. V súčasnosti je táto profesia v oboch štátoch upravená najmä zákonom o sociálnych službách (v SR z. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a v ČR z. č. 108/2006 Sb., oba v znení neskorších predpisov). Je zrejmé, že sociálni pracovníci by mali nachádzať uplatnenie aj v ďalších rezortoch, prinajmenšom v rezorte školstva a zdravotníctva. Súčasné zákony o sociálnych službách v oboch štátoch explicitne neupravujú pracovnú pozíciu sociálneho pracovníka v škole a činnosti školskej sociálnej práce. Na druhej strane je ale možné konštatovať, že neobmedzuje pôsobenie sociálnych pracovníkov a výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Uvádzame ako príklad možnosti, ktoré sú dané českým zákonom o sociálnych službách. Obdobne je formulovaný aj slovenský zákon o sociálnych službách.

Podľa zákona o sociálnych službách č. 108/2006 Sb. by mohol školský sociálny pracovník vykonávať ambulantné služby (§ 33) za predpokladu, že by škola získala registráciu poskytovateľa sociálnych služieb (§ 78). V prípade získania registrácie môže škola žiadať o dotácie zo štátneho rozpočtu na poskytované sociálne služby.

Inou možnosťou je, že by bol poskytovateľom mestský úrad. V zahraničí, napríklad vo Fínsku, pôsobí jedna školská sociálna pracovníčka (najčastejšie ide o ženy) súčasne vo viacerých školách v danej mestskej časti, či obci. Je zamestnankyňou oddelenia služieb rodine mestského úradu, čím je zaručené úzke každodenné prepojenie jej činností s činnosťami tohto oddelenia.

V zmysle § 35 zákona č. 106/2008 Sb. o sociálnych službách by školská sociálna pracovníčka mohla vykonávať výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a pri zabezpečovaní osobných záležitostí.

Inou možnosťou by bolo, že by školskí sociálni pracovníci pracovali v Centrách denných služieb alebo v sociálnych poradniach (§ 34 zákona č. 108/2006 Sb.).

V súlade s § 37 zákona o sociálnych službách by mohli školskí sociálni pracovníci poskytovať základné a odborné sociálne poradenstvo.

Potenciál uplatnenia pre školských sociálnych pracovníkov vytvára aj sociálne aktivizačná služba (§ 65 z. č. 108/2006 Sb.) pre rodiny s deťmi s ohrozeným vývojom v dôsledku dlhodobej krízovej sociálnej situácie v rodine.

Z ekonomického hľadiska je významné, že podľa § 72 zákona o sociálnych službách je bez úhrady poskytované sociálne poradenstvo aj sociálne aktivizačná služba pre rodiny s deťmi. V centrách denných služieb v súlade s § 75 zákona o sociálnych službách sú hradené základné činnosti a max. výška úhrady je limitovaná vykonávacím predpisom.

V súčasnosti je v oboch štátoch diskutované inkluzívne školstvo. Je otázkou, či a v akej miere sa jej zúčastňujú aj sociálni pracovníci a či oni sami vnímajú spoločenskú potrebu zavedenia pracovnej pozície sociálneho pracovníka v škole. V slovenských podmienkach existujú „pozitívne ostrovčeky deviácie“, keďže v mestách Považská Bystrica, Ilava, Trnava už sociálni pracovníci v školách pôsobia (v Ružomberku by mala byť táto pozícia zriadená v najbližšom období). Ale o celospoločenskej, či aspoň odbornej diskusii v rezortoch školstva a sociálnych vecí nie je možné hovoriť...

Tatiana Matulayová