Praha: Sociologické nakladatelství, 2014.
Monografia Barbary Havelkovej a Blanky Bellak-Hančilovej Co s prostitucí? Veřejné politiky a práva osob v prostituci predstavuje čitateľom a čitateľkám dva odlišné pohľady na problematiku konsenzuálnej prostitúcie z hľadiska teórie a praxe verejnej politiky Českej republiky. Autorky predstavujú nevídanú publikáciu, ktorá je svojím zameraním na skúsenosti a názory sociálnych pracovníkov a pracovníčok prínosom nielen pre verejnú diskusiu na tému prostitúcie, ale i jedinečným študijným materiálom pre študentov a študentky sociálnej práce ako v Českej republike, tak i na Slovensku.
Už v úvode sú čitatelia a čitateľky oboznámení s nejednotnosťou feministickej literatúry a s dvoma odlišnými perspektívami, ktoré autorky zastávajú. Sú to menovite pozícia sexuálnej práce a pozícia proti sexuálnej dominancii. Pozícia sexuálnej práce pracuje primárne s pojmom „sex biznis“ a nepovažuje prostitúciu za inherentný problém. Za problematické považuje len rizikové podmienky, v ktorých sa prostitúcia často vykonáva. Opozičným prístupom je pozícia proti sexuálnej dominancii, ktorá podľa autorky Barbory Havelkovej spochybňuje patriarchálne štruktúry, ktoré prostitúciu legitimizujú pre klientov, stigmatizujú však osoby v prostitúcii. Nakoľko však autorka Blanka Bellak-Hančilová zastáva pozíciu sexuálnej práce (spomínaného sex biznisu), autorky priznávajú, že ani v terminológii predkladanej monografie nepanuje zhoda. Oba prístupy pracujú s odlišnými diskurzívnymi rámcami a kategóriami. Jednotlivé príspevky monografie tak vychádzajú z odlišných konceptov. Cieľom tejto monografie je predstaviť nie len rôzne teoretické východiská, ale autorky sa tiež zaoberajú súčasnou právnou úpravou v Českej republike a rôznymi legislatívnymi návrhmi, ktoré boli v medziach českej verejnej správy a samosprávy doteraz predložené. Svojím zameraním na životné podmienky a právny status osôb v prostitúcii autorky a autori príspevkov jasne vstupujú do diskusie so zámerom poukázať na prekérny status a problematickú stigmatizáciu osôb v prostitúcii. Zhodujú sa, že „součástí většího respektování postoje osob v prostituci / sexuálně pracujících by měla být též snaha o jejich destigmatizaci, bez které žádná právní úprava nebude efektivní“ (s. 43).
Monografia Co s prostitucí? je rozsiahla publikácia, ktorá spája rôzne prvky teórie a empirického výskumu. V prvej kapitole sa autorky venujú rôznym zahraničným teóriám úpravy prostitúcie ako i operacionalizácii pojmov. Poukazujú na potrebu jednotných kategórií v právnej úprave, zároveň však píšu o problematike zjednodušovania diverzity sociálnej reality. Pre potreby svojej monografie a samotného výskumu vytvárajú simplifikovanú klasifikáciu na červený, oranžový a zelený segment podľa podmienok, za ktorých osoba do prostitúcie vstupovala a vďaka ktorým v nej zotrváva. Zatiaľ čo červený a zelený segment reprezentujú konvenčné a zároveň stereotypné ponímanie binarity dobrovoľnej a nedobrovoľnej prostitúcie, oranžový segment predstavuje najväčšiu skupinu osôb v prostitúcii, ktorých dobrovoľnosť je pomerne sporná. Slobodnú voľbu zostať v prostitúcii spochybňujú diskriminačné podmienky, ako i stav zraniteľnosti (napr. bezdomovectvo, závislosť, atď.). V druhej kapitole Blanka Bellak-Hančilová oboznamuje čitateľov a čitateľky s axiómou holandského a švédskeho modelu právnej úpravy. Zdôrazňuje, že zatiaľ čo je cieľom niektorých modelov prostitúciu odstrániť, iné sa usilujú o minimalizáciu rizík pre osoby, ktoré poskytujú komerčné sexuálne služby. Na základe spomínanej axiómy sa autorka venuje i konvenčnej klasifikácii právnych úprav a píše o piatich možných modeloch. Autorka každý z týchto modelov podrobne opisuje, vysvetľuje ako ich ideologické východiská, tak i právnu subjektivitu aktérov/aktérok, či pozíciu potenciálnych prostredníkov/prostredníčok. Autorka pracuje s extenzívnym množstvom dát a výskumov, pričom s ohľadom na doteraz publikované zahraničné práce porovnávajúce jednotlivé modely ide vskutku o jedinečnú komparatívnu analýzu.
Súčasťou monografie je tiež príspevok Barbary Havelkovej o využití právneho princípu rodovej rovnosti pre zlepšenie postavenia osôb v prostitúcii. Autorka v úvode tohto príspevku argumentuje, že asymetrické preferenčné zaobchádzanie s klientelou, ktoré je bežné v trestnom, správnom, policajnom či zdravotnom práve v mnohých krajinách (i v Českej republike), je v rozpore s princípom rovnosti pohlavia. Prístup rodovej rovnosti tiež zdôrazňuje prostitúciu ako dôsledok patriarchálnych spoločenských štruktúr, ktoré pertraktujú túto inštitúciu ako patológiu vychádzajúcu nie z dopytu, ale z ponuky. Autorky sa ďalej v monografii venujú analýze vývoja českej verejnej politiky v oblasti prostitúcie na národnej a samosprávnej úrovni. Poukazujú na rozsiahle právne vákuum, v ktorom sa osoby v prostitúcii nachádzajú. Podľa Barbary Havelkovej táto verejná politika konzervuje stereotypné ponímanie prostitúcie len v červenom a zelenom segmente. Ak sa osoba v prostitúcii už nachádza, podmienky, v ktorých prostitúciu vykonáva, prestávajú byť v záujme štátnych orgánov. Autorka tak dôvodí, že feministická perspektíva v českej verejnej politike „téměř zcela absentuje“ (s. 122).
Rozhodne najprínosnejšími príspevkami monografie sú tri záverečné kapitoly, ktoré využívajú kvalitatívne metódy z oblasti obsahovej a diskurzívnej analýzy. Prvou spomínanou kapitolou je analýza názorov expertov a expertiek na fenomén prostitúcie v Českej republike, ktorá vychádza z 25 rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami z oblasti mimovládnych organizácií, štátnej správy a samosprávy a osobami činnými v trestnom konaní. Príspevok tak predstavuje kvalitatívny príklad aplikovanej metódy „process tracing“, keďže na základe výpovedí odborníkov a odborníčok analyzuje diskurzívne, právne, politické i kultúrne aspekty inštitúcie prostitúcie v českej verejnej správe. Z analýzy rozhovorov autorky zdôrazňujú primárne problematiku rozlišovania prostitúcie na výhradne dobrovoľnú a nedobrovoľnú, ako i sociálnu exklúziu a stigmatizáciu, ktoré sú s prostitúciou spojené. Nasledujúci príspevok Terezy Hendl prináša diskurzívnu analýzu českého mediálneho priestoru. Autorka pracuje s článkami venovanými tematike prostitúcie v periodiku MF Dnes a Právo v rokoch 2009 a 2010. Výsledkom je kritická analýza ľavicového i pravicového mediálneho diskurzu v Českej republike, ktoré sú oba príznačné reprodukciou rodových a xenofóbnych stereotypov. Záverečná kapitola Zkušenosti sociálních pracovnic a pracovníků s prostitucí je kolektívnym príspevkom autorov a autoriek pracujúcich v prostredí sociálnej práce. V tomto príspevku zdieľajú svoje skúsenosti s prácou s osobami v prostitúcii, pričom sa venujú práve otázkam toho, ako štátna regulácia ovplyvňuje bezpečnosť, sociálny status, ekonomickú situáciu, či prístup k zdravotným službám osôb v prostitúcii.
Monografia Co s prostitucí? ponúka kritický pohľad na diskurz prostitúcie a sociálnu realitu tohto fenoménu v Českej republike. Do súčasných diskusií však prináša nový diskurzívny rámec zameraný na rodovú rovnosť a ľudské práva, ktorý je podľa autorov a autoriek monografie nielen neprítomný v českom prostredí, ale je dokonca nepopulárny. Jedným z odporúčaní, ktoré môžu čitateľky a čitatelia v závere publikácie nájsť, je práve výzva českej spoločnosti viesť ďalšie diskusie a v prvom rade uplatniť princípy participatívnej demokracie a poskytnúť osobám v prostitúcii ich vlastný hlas, ktorý v súčasnosti nemajú ani v českých médiách. Napriek tomu, že je monografia venovaná českému prostrediu, publikácia je jednoznačne vhodná ako študijný materiál i pre slovenských vedeckých pracovníkov a pracovníčky či už v oblasti práva, politických vied, alebo sociálnej práce. Možno práve táto publikácia i v slovenskom akademickom a politickom prostredí podnieti ďalší výskum a debatu o právach osôb v prostitúcii.
