Pracovné podmienky sociálnych pracovníkov v sociálnych službách sú v súčasnosti veľmi nepriaznivé. Je potrebné venovať väčšiu pozornosť vytváraniu adekvátnych pracovných podmienok sociálnych pracovníkov v sociálnych službách, konkrétne ide najmä o mzdové ohodnotenie, ale tiež materiálne a personálne zabezpečenie. Sociálna práca vytvára prostredníctvom kvalitných pracovných podmienok v sociálnych službách pre klientov kvalitnejší život. Vytváraním primeraných pracovných podmienok sa tiež posilňuje motivácia a lepší prístup sociálneho pracovníka k predchádzaniu, zmierňovaniu a riešeniu sociálnych problémov ich klientov.

Pracovné podmienky sociálneho pracovníka v sociálnych službách

Sociálna práca ako nástroj realizácie sociálnych služieb sa nachádza v procese pokračujúcich zmien a adaptácie na meniace sa sociálne potreby, politické vyhliadky a priority služieb. Aj napriek dvadsaťročnej existencii v profesijnej príprave sociálnych pracovníkov sa stretávame s otázkami, ktoré dosiaľ neboli riešené. Sociálni pracovníci v oblasti sociálnych služieb vnímajú svoj profesionálny status a finančné ohodnotenie v porovnaní s inými „pomáhajúcimi profesiami“ ako nízky, ich finančné ohodnotenie tvorí často len 60–70 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, navyše absentuje profesijné združenie, ktoré by podporovalo posilnenie postavenia sociálneho pracovníka v spoločnosti.[1]

Tieto pretrvávajúce anomálie profesijnej identity sa najčastejšie prejavujú v oblasti sociálnej pomoci, konkrétne pri riešení problémov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pokúsili sme sa preto upozorniť v ďalšej časti na niektoré pretrvávajúce problémy najmä v oblasti, ktorá si vyžaduje spokojných odborných zamestnancov.[2] Podľa nášho názoru pracovné podmienky sociálnych pracovníkov predstavujú základný faktor kvalitnejšej sociálnej pomoci sociálnym klientom.

Sociálny pracovník v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí

Pri výkone činností sociálnej práce v sociálnych službách má sociálnoprávna ochrana detí osobitné postavenie. Mohli by sme povedať, že na sociálnoprávnu ochranu detí sa nazerá ako na prestížnu odbornosť v sociálnej práci. Úlohou sociálnoprávnej ochrany je aj na Slovensku zameranie na preventívne pôsobenie v rámci jej jednotlivých úrovní a na intervenciu s tým súvisiacu. Pozornosť sa koncentruje najmä na deti, ktoré sú, alebo môžu byť ohrozené rizikom zanedbávania alebo zneužívania, na deti so špeciálnymi zdravotnými potrebami, na delikventné deti a na deti, ktoré nemajú riadnu starostlivosť.

Zaujímavé je v tejto súvislosti aj zistenie Child Welfare League of America, ktorá prezentovala v roku 2002 výsledky výskumu, podľa ktorého verejné i súkromné neziskové organizácie referujú, že v oblasti starostlivosti o dieťa je evidentný narastajúci počet detí vyžadujúcich ich služby a popri tom nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Práve úbytok kompetentnej a stabilnej pracovnej sily je činiteľ, ktorý má najvýraznejší vplyv na schopnosť systému sociálnoprávnej ochrany účinne slúžiť zraniteľným deťom a rodinám. Takmer každé odvetvie v istom čase zažíva redukciu pracovnej sily. Úspešnosť pri práci s deťmi a rodinami závisí od nadobúdania praktických profesijných zručností, od schopnosti postupného formovania vzťahov dôvery medzi pracovníkom a klientom. Prekážkou tohto procesu je fakt, že organizácie čelia fluktuácii pracovníkov, ktorá ročne prevyšuje 50-percentnú úroveň. Nepriaznivý stav je badateľný v troch rovinách, a to v oblasti:

1.      náboru pracovnej sily – je nepostačujúci počet kvalifikovaných kandidátov,

2.      konkurencie s iným segmentom ekonomiky, čo sa týka platu, benefitov a pracovných podmienok,

3.      stabilizácie pracovnej sily – odborných zamestnancov.

Z výskumu bolo ďalej zrejmé, že rozhodujúce pripomienky odborných zamestnancov v oblasti sociálnoprávnej ochrany smerovali k narastajúcemu komplexu požiadaviek na služby a zvyšujúcu sa pracovnú záťaž, neadekvátne finančné ohodnotenie, oblasť bezpečnosti a zodpovednosti, neprimerané fyzikálne a organizačné pracovné podmienky. Zvlášť v životných krízach sa človek pýta na zmysel svojho žitia, zmysel choroby, utrpenia, hľadá súvis medzi svojím bytím a okolím, prehodnocuje svoj vzťah k sebe samému, svojim blízkym, k Bohu.[3]

Pracovná spokojnosť sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnych služieb

Celková spokojnosť s prácou zahŕňa rôzne čiastkové spokojnosti. Medzi oboma javmi je vzťah vzájomného ovplyvňovania. Teórie pracovnej spokojnosti poukazujú na činitele vzťahujúce sa k vonkajším podmienkam práce, ktoré sú od pracovníka nezávislé. Zodpovedajú tzv. hygienickým faktorom z dvojfaktorovej teórie pracovnej spokojnosti Herzberga, Mausnera a Snydermana, ktorí k nim zaraďujú: medziľudské vzťahy, dozor, pracovné podmienky, plat a bezpečie a firemnú politiku. Druhú, samostatnú skupinu tvoria faktory, ktoré sa dotýkajú obsahu práce. Pomenovali ich motivačnými faktormi, pričom ich existencia či naplnenie ovplyvňuje spokojnosť. Medzi vonkajšie faktory patria: finančné ohodnotenie, samotná práca, pracovný postup, spôsob riadenia, pracovná skupina a pracovné podmienky.[4]

Situačný model pracovnej spokojnosti navrhuje, že pracovná spokojnosť je odvodená od pracovných podmienok. K situačným faktorom patria napr. plat a benefity, systém povyšovania v spoločnosti, pracovné podmienky, kvalita vzťahu jednotlivca s nadriadeným, sociálne vzťahy, práca samotná.[5] Myslíme si, že celková spokojnosť významne určuje mieru spokojnosti s jednotlivými stránkami práce a spokojnosť s čiastkovými faktormi práce podporuje celkovú spokojnosť.

Vo všeobecnosti platí fakt, že pracovné prostredie ovplyvňuje zamestnancov hlavne prostredníctvom ich postojov, a opačne, tieto postoje formujú zamestnanecké ciele a správanie. Pracovné prostredie predstavuje viac ako len hmotnú, fyzikálnu stránku, vyznačuje sa svojou sociálnou a psychologickou štruktúrou. Podmienky pracovného prostredia a podoba konkrétnych pracovných charakteristík, ako je spôsob riadenia, komunikácia, pracovná záťaž, miera zodpovednosti, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, únosnosť rizika a mnohé ďalšie, majú značný vplyv na výkon praktickej sociálnej práce.

Sociálni pracovníci v sociálnych službách nemôžu byť úspešní vo svojom poslaní, ak nie sú motivovaní, oddaní, spokojní a skúsení. Ich zlyhanie sa dotýka klientov, rodín, spolupracovníkov, organizácie i spoločnosti. Výskumníci sa zameriavali na skúmanie vplyvu pracovných charakteristík na sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnych služieb. Na základe získaných výsledkov odporúčajú riadiacim pracovníkom vytvoriť podporujúce pracovné prostredie a v záujme zvýšenia pracovnej spokojnosti a lojálnosti pracovníkov majú svoju pozornosť sústrediť najmä na spôsob riadenia, rozmanitosť práce, pracovný stres a autonómiu, nakoľko tieto pracovné charakteristiky sú významnými determinantmi pracovnej spokojnosti sociálnych pracovníkov. Výskumy preukázali, že existuje významnejšia súvislosť medzi charakteristikami práce a pracovnou spokojnosťou než medzi osobnostnými charakteristikami (vek, pohlavie, farba pleti, vzdelanie) a pracovnou spokojnosťou. Zameranie sa na úpravu sledovaných pracovných charakteristík podľa ich názoru prinesie nielen vyššiu úroveň pracovnej spokojnosti, ale aj redukciu syndrómu vyhorenia, zvýšenie pracovnej morálky, výkonnosti a kvality služieb poskytovaných klientom.[6]

Postavenie sociálneho pracovníka v sociálnych službách a jeho vnímanie spoločnosťou je často rozmanité. Príčinou môže byť široké spektrum problémov, ktorými sa sociálny pracovník zaoberá, jeho statusové postavenie v porovnaní s inými pomáhajúcimi profesiami (pracovné podmienky, mzdové ohodnotenie a pod.). Sociálny pracovník v oblasti sociálnych služieb v súčasnosti preberá zodpovednosť za množstvo činností pri práci s cieľovými skupinami klientov, ktorí sú v zložitých životných situáciách. Na túto náročnú prácu nie sú často vytvorené dostatočné podmienky. Tento stav ovplyvňuje aj celkovú spokojnosť sociálnych pracovníkov v sociálnych službách, pričom predpokladáme, že sa môže vytvárať aj nerovnomerná súvislosť medzi spokojnosťou a na druhej strane motiváciou a kvalitou odborných činností.[7] Myslíme si, že je veľmi potrebné vytvoriť kvalitné pracovné podmienky pre sociálnych pracovníkov v sociálnych službách, ktoré tvoria základný predpoklad stabilnej a plnohodnotnej spoločnosti.