Zákon o sociálnej práci, ktorý vstúpil do platnosti a účinnosti 1. januára 2015, uzatvára jednu etapu profesionalizácie sociálnej práce a jej spoločenskej etablácie. Tomuto profesijnému trendu sa musia prispôsobiť aj vzdelávacie inštitúcie. Generalizovaná orientácia na pregraduálne vzdelávanie by mala poľavovať zo svojej dominancie a vytvárať priestor pre postgraduálne vzdelávanie (chápané ako ďalšie odborné vzdelávanie po dokončení VŠ, nielen ako doktorandské štúdium), osobitne vo forme ďalšieho vzdelávania profesionálnych sociálnych pracovníkov a pracovníčok. V tejto súvislosti je potrebná aj identifikácia nových oblastí sociálnej práce, treba zachytávať a zrkadliť aktuálne spoločenské problémy prejavujúce sa svojou patologickou povahou a vyžadujúce si odborný zásah. Vytvorí sa tým priestor pre akcentáciu praxe teóriou a prax založená na dôkazoch vyústi do akademických reflexií spomínaných javov a uchopí ich zároveň vedecko-výskumne.

Profesia sociálnej práce reflektuje holistický a intedisciplinárny charakter práce s klientom. Sociálni pracovníci sa v praxi zaoberajú širokou škálou dlhodobých a krátkodobých duševných, emocionálnych, behaviorálnych a environmentálnych podmienok, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad:

• duševné choroby a emocionálne poruchy
• manželské a rodinné problémy
• problémy s prispôsobením sa súvisiace s akútnou alebo chronickou chorobou
• požívanie alkoholu a iných návykových látok
• poruchy správania a učenia u detí a dospievajúcej mládeže
• komunitné problémy a sociálne otázky a iné

Sociálni pracovníci asistujú ľuďom pri riešení problémov a zároveň im pomáhajú identifikovať a používať ich silné stránky pri riešení situácií. Taktiež pomáhajú klientom prekonávať situácie v prostredí, ktoré môže prispieť k stresu. Sociálni pracovníci napríklad:

• posudzujú a hodnotia klientov
• zostavujú liečebný plán spoločne s klientom
• identifikujú zdroje a služby a poskytujú priame služby, ako napríklad poradenstvo, psychoterapia a riadenie prípadov
• vyhodnocujú klientov progres a upravujú liečebné plány alebo ukončujú služby podľa potreby
• zasadzujú sa o dodržiavanie klientových práv a o to, aby mu bol umožnený prístup k dávkam a službám
• zaoberajú sa výskumom, analýzou a organizovaním komunity s cieľom zlepšiť spoločenské podmienky

Americký systém sociálnej práce identifikuje tri typy sociálnej práce: makrosociálnu (alebo nepriamu), priamu a klinickú sociálnu prácu. Makrosociálni pracovníci pracujú na úrovni programov, inštitúcií a vládnej politiky – ich služby pomáhajú jednotlivcom nepriamo. Slovenská legislatíva definuje sociálnu prácu ako špecializovanú odbornú činnosť vykonávanú sociálnym pracovníkom na účel ustanovený osobitným predpisom (napr. zákonom o sociálnych službách, zákonom o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele a iné). Špecializovaná odborná činnosť je súbor pracovných činností užšieho zamerania sociálnej práce v ustanovenom špecializovanom odbore sociálnej práce, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu (zákon č. 219/2014 Z. z.). V podmienkach SR by sme mohli rozlíšiť nepriamu a priamu sociálnu prácu a na základe tohto delenia možno sociálnu prácu v zdravotníctve považovať za priamu. Hoci sa niektorí sociálni pracovníci pracujúci v zdravotníckych zariadeniach nazývajú klinickými sociálnymi pracovníkmi, takéto kategorizovanie nie je podporené žiadnym právnym predpisom ani špecializovaným vzdelávaním.

Klinická sociálna práca

Klinická sociálna práca tiež vychádza z priamej sociálnej práce, pričom sa ale jedná o zabezpečovanie služieb týkajúcich sa psychického zdravia klienta. Vedomostný základ pre teoretické ukotvenie klinickej sociálnej práce tvorí koncept osoby v prostredí, ktorý zdôrazňuje individuálne, skupinové a komunitné zdroje, ako aj reciprocitu medzi ľuďmi a ich prostredím. Hlavným ohniskom praktického pôsobenia klinického sociálneho pracovníka/ pracovníčky je posúdenie a liečba psychického zdravia v sociálnych a resocializačných zariadeniach, na klinikách či v súkromnej praxi. Kompetencie klinického sociálneho pracovníka umožňujú hodnotenie, diagnostiku a liečbu i prevenciu emocionálnych a behaviorálnych problémov jednotlivcov, skupín či komunít. Klinickí sociálni pracovníci intervenujú najmä v oblastiach medziľudských interakcií, intrapsychickej dynamiky a podpory života, ako aj v oblastiach riadenia. Pomáhajú klientom dosiahnuť stabilitu a lepšie fungovanie. Klinická sociálna práca umožňuje realizovať štyri diferenciálne intervencie – v oblasti kognitívnej, behaviorálnej, psychodynamickej a v rodinných systémoch. Licencovaný klinický sociálny pracovník môže robiť kvalifikovanú psychoterapiu. Klinickí sociálni pracovníci však disponujú niektorými odbornými znalosťami, ktoré u sociálnych pracovníkov poskytujúcich priame služby absentujú. Majú širší rozsah povinností.

Súhrnne možno konštatovať, že klinickí sociálni pracovníci poskytujú služby v oblasti duševného zdravia spojené s prevenciou, diagnostikou a liečbou duševných, behaviorálnych a emocionálnych porúch u jednotlivcov, rodín a skupín.

Kvalifikačné kritériá pre výkon profesie

Klinickí sociálni pracovníci musia mať magisterský titul alebo doktorát v odbore sociálna práca, pričom dôraz je na klinických skúsenostiach. Musia absolvovať terénnu klinickú stáž pod supervíziou a byť už po ukončení štúdia minimálne 2 roky zamestnaní v oblasti klinickej sociálnej práce opäť pod supervíziou (HEALTHCOMMUNITIES.COM, 2015).

Klinickí sociálni pracovníci sa realizujú v nasledujúcich podmienkach spoločenskej praxe:

• súkromná prax
• zdravotnícke zariadenia (napr. nemocnice)
• kliniky duševného zdravia
• úrady starostlivosti o deti
• školy
• komunitné organizácie
• miesta výkonu zamestnania (HEALTHCOMMUNITIES.COM, 2015).

Sociálna práca v zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníctve je špecializovaná činnosť v oblasti sociálnej práce. Sociálny pracovník pomáha ľuďom získať prístup k službám a vzdelaniu v súvislosti so zdravotnými problémami. Cieľom je, aby klient dosiahol stavu a udržoval sa v stave optimálneho zdravia a mohol tak fungovať vo svojom každodennom živote. Sociálny pracovník pôsobí ako klientov podporovateľ, vzdelávateľ, koordinátor starostlivosti, poradca a usiluje sa o zachovávanie zdravotnej starostlivosti a dôstojnosti obyvateľstva, ktorému slúži.

Sociálni pracovníci v zdravotníctve prijímajú rozmanité úlohy v závislosti od prostredia, v ktorom si vyberú pracovať. Pracujú s ľuďmi s chronickými a akútnymi potrebami zdravotnej starostlivosti, ako napr. s ľuďmi s vírusom HIV, cukrovkou, srdcovými chorobami a rôznymi úrazmi. Miestom ich práce sú kliniky, nemocnice, domy ošetrovateľských služieb, zariadenia asistovaného bývania, zariadenia starostlivosti o duševné zdravie a tiež iné prostredia, kde je poskytovaná zdravotná starostlivosť.

V nemocnici pomáhajú klientom naplánovať si prepustenie domov. Vykonávajú koordináciu služieb, akými sú napr. domáca zdravotná starostlivosť, prenájom zdravotníckeho vybavenia, preprava v súvislosti s následnými návštevami lekára a iné súvisiace aktivity. Taktiež pomáhajú klientom získať prístup k nemocničným a ambulantným službám, nájsť finančné zdroje, vyplniť tlačivá a formuláre a nájsť podporné zdroje pre rodiny. Asistujú pri vzdelávaní na témy, ako napr. starostlivosť o dieťa, život s  Alzheimerovou chorobou, život s rakovinou a s vírusom HIV. Zaoberajú sa všetkými súčasťami zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o duševné zdravie. Zároveň sa podieľajú a poradensky pôsobia pri tvorbe politiky v oblasti zdravotnej starostlivosti, služieb a pri legislatívnych otázkach.

Aktivity sociálnej práce sa zameriavajú na biopsychosociálne súčasti zdravia a/alebo duševného zdravia z pohľadu silných stránok jedinca (strenghts perspective).

Sociálnu prácu v zdravotníctve možno všeobecne definovať ako profesionálne kontinuum služieb vytvorených s cieľom pomôcť pacientom, rodinám a skupinám zlepšiť alebo udržať optimálne fungovanie vo vzťahu k ich zdraviu.

Zdravotnícki sociálni pracovníci poskytujú osobité a životne dôležité sociálne služby pacientom v čase náročných zdravotných problémov, často v prípadoch smrteľnej diagnózy alebo traumatickej udalosti. Zdravotnícky sociálny pracovník ponúka podporu a zdroje, ktoré klienti potrebujú na zotavenie sa z choroby alebo úrazu ako aj z ich psychologických, emocionálnych a fyzických dôsledkov. Niekedy to znamená pomoc klientovi s praktickými úlohami, ako napríklad vybavenie stravovania a prepravy po pobyte v nemocnici. Inokedy jeho práca zahŕňa poskytovanie psychosociálnej podpory obetiam zločinu, pomáhanie pri presadzovaní práva v prípadoch zneužívania detí alebo dohodnutie smútočného poradenstva.

Sociálni pracovníci v zdravotníctve mobilizujú všetky dostupné zdroje s cieľom pomôcť ľuďom zotaviť sa alebo prežiť zvyšok ich života v čo najvyššej možnej miere dôstojnosti a nezávislosti. Miestom práce zdravotníckych sociálnych pracovníkov sú nemocnice, hospice a verejné alebo súkromné inštitúcie zdravotnej starostlivosti. Poskytujú poradenstvo individuálnym klientom a ich rodinám, vedú podporné skupiny a koordinujú krátkodobé a dlhodobé rozhodnutia a služby v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.

Kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce v zdravotníctve

• Magisterský titul v odbore sociálna práca z akreditovanej univerzity.
• Dvadsať kontaktných hodín ďalšieho profesionálneho vzdelávania v špecifickej praktickej oblasti.
• Dokumentácia najmenej dvoch (2) rokov (ekvivalentný počet 3000 hodín) plateného zamestnania v oblasti sociálnej práce po získaní magisterského titulu v odbore sociálna práca pod supervíziou v agentúre alebo organizácii, ktorá poskytuje liečbu jednotlivcom a rodinám, ktorých životy sú nepriaznivo ovplyvnené zdravotným stavom alebo fyzickými obmedzeniami.
• Aktuálna štátna licencia o dosiahnutí magisterského titulu v odbore sociálna práca alebo licencia udelená na základe počtu dosiahnutých bodov zo skúšky Asociácie výborov sociálnej práce (ASWB) na rovnakej úrovni dosiahnutého vzdelania, záznam alebo certifikát vydaný príslušným štátnym úradom.
• Dodržiavanie Etického kódexu a Štandardov pre ďalšie profesionálne vzdelávanie Národnej asociácie sociálnych pracovníkov (How to Become Medical Social Worker?, 2015).

Bakalársky titul v odboroch sociálna práca, psychológia alebo sociológia môže byť dostačujúci pre niektoré nástupné pozície v sociálnej práci, no na to, aby sa človek stal licencovaným zdravotníckym sociálnym pracovníkom, nestačí. Nemocnice a iné agentúry vyžadujú magisterský titul v odbore sociálna práca z akreditovanej inštitúcie.

Popri vyžadovanej práci v kurzoch v rámci dvojročného magisterského programu v odbore sociálna práca sa od študentov vyžaduje absolvovanie 900 hodín výcviku s kvalifikovaným zdravotníckym sociálnym pracovníkom. Program môže ponúkať účasť na praktickej stáži v nemocnici, hospici, dome ošetrovateľskej služby alebo zotavovni. Ďalším krokom po absolvovaní programu a stáže je získanie licencie v štáte, kde zdravotnícky sociálny pracovník zamýšľa vykonávať prax. Mnoho štátov pred prijatím žiadosti o licenciu vyžaduje minimálne množstvo pracovných skúseností pod supervíziou (dva roky alebo 3000 hodín) v klinickom prostredí, napr. v nemocnici (How to Become Medical Social Worker?, 2015).

Aký je teda rozdiel medzi klinickou a neklinickou sociálnou prácou?

Neklinický sociálny pracovník a klinický sociálny pracovník sú dve rozdielne pozície a ich úlohy pri práci s ľuďmi sú výrazne odlišné. V závislosti od predošlých skúseností, osobnosti a tiež osobnej preferencie sa môže človek viac hodiť na sociálnu prácu v klinickom, alebo neklinickom prostredí.

Neklinický sociálny pracovník môže vykonávať prax minimálne s bakalárskym titulom, avšak získaním titulu magister ponúka kvalifikovaný pracovník svojím zamestnávateľom komplexnejšie skúsenosti.

Neklinická sociálna práca môže zahŕňať terapiu (nie psychoterapiu), verejné alebo súkromné organizácie, riadenie prípadov, administratívu a mnoho iných aktivít. Neklinickí sociálni pracovníci často pracujú formou poradenstva a pomáhajú svojim klientom s akýmikoľvek problémami, ktoré sa u nich môžu vyskytnúť. Rozsah tejto činnosti môže siahať od práce s jednotlivcami pri hľadaní si práce až po koordinovanie rehabilitačných programov a iné aktivity. Toto zvyčajne znamená prácu s klientmi viac na poradenskej báze v porovnaní s klinickým prostredím, ktoré je zase z hľadiska služieb komplexnejšie.

Sociálni pracovníci poskytujúci priame služby spájajú ľudí a služby. Často vykonávajú príjem a počiatočnú prehliadku. Môžu rozhodovať o vhodnosti programu a odkazovať jednotlivcov a rodiny na iné služby, ktoré potrebujú. Môžu mať širokú škálu povinností v závislosti od prostredia a obyvateľstva, ktorému slúžia. Môžu pracovať ako mediátori. Často sa venujú riadeniu prípadov, prinajmenšom s deťmi a rodinami.

Sociálnym pracovníkom poskytujúcim priamu starostlivosť je licenciou dovolené poskytovať poradenstvo, nie však vykonávať psychoterapiu. Poradenstvo sa nutne nespája s diagnostikovateľným duševným stavom. Neklinickí sociálni pracovníci zvyčajne poskytujú poradenstvo jednotlivcom, ktorí sú v zásade duševne zdraví. Pole pôsobnosti poradenstva je obmedzené – môže byť navrhnuté s cieľom vzdelávať klientov a pomôcť im v skúmaní možností a prijímaní rozhodnutí.

Klinický sociálny pracovník sa pri výkone svojej práce venuje individuálnym a rodinným problémom, akými sú napr. vážna choroba, zneužívanie návykových látok alebo konflikty v domácnosti. Ak chce pracovník poskytovať klinické služby, magisterský titul v odbore sociálna práca je nevyhnutným predpokladom. Väčšina jeho práce je vykonávaná v klinickom prostredí a zvyčajne zahŕňa psychoterapiu, poradenstvo, terapiu a iné aktivity. Klinickí sociálni pracovníci môžu vykonávať psychoterapiu, a dokonca určovať diagnózy. Klinickí sociálni pracovníci často pracujú s ľuďmi s psychiatrickými problémami alebo emocionálnymi poruchami. Často sú súčasťou početného tímu spolu s kolegami z rôznych disciplín, napr. psychiatrami alebo diplomovanými psychiatrickými sestrami. Iní sa venujú súkromnej praxi, kde poskytujú služby podobné službám poradcov v oblasti duševného zdravia.

Rozdiely medzi klinickou sociálnou prácou a sociálnou prácou v zdravotníctve môžeme identifikovať aj prostredníctvom paradigmy a teoretického konceptu, ktoré uplatňujú, pričom klinická sociálna práca disponuje psychoterapeutickou paradigmou, na rozdiel od sociálnej práce v zdravotníctve, ktorá stojí na základoch poradenskej paradigmy. V zmysle teoretického konceptu sa v klinickej sociálnej práci jedná o systémovú teóriu a v sociálnej práci v zdravotníctve je to ekologická perspektíva (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Rozdiely medzi KSP a SPz

	Klinická sociálna práca	Sociálna práca v zdravotníctve
Paradigma	Psychoterapeutická	Poradenská
Teoretický koncept	Systémová teória	Ekologická perspektíva

Zdroj: Autorky

K výkonu profesie oprávňuje pracovníka udelená licencia. Udeľovanie licencií sociálnym pracovníkom sa líši v závislosti od štátu. Medzi niektoré z nich patria:

• Licencovaný diplomovaný špecialista v odbore sociálna práca (LSWA): Pre udelenie tejto licencie je potrebné mať titul diplomovaného špecialistu alebo titul bakalár v odbore sociálna práca alebo príbuznom odbore, napr. psychológia. LSWA je vhodná pre nastupujúcich zamestnancov v oblasti sociálnej práce, ktorí chcú pracovať na neklinickej úrovni. S týmto osvedčením musíte byť pod supervíziou profesionálov s licenciou LSW, LCSW alebo LICSW.
• Licencovaný sociálny pracovník (LSW): Na získanie tejto licencie je potrebné mať bakalársky titul v odbore sociálna práca. Ak uchádzač o licenciu disponuje titulom v inom odbore, môže isté množstvo pracovných skúseností získavať pod supervíziou licencovaného sociálneho pracovníka. Táto licencia umožňuje poskytovať neklinické služby sociálnej pomoci, ako napr. riadenie prípadov a úradný dohľad.
• Licencovaný sociálny pracovník s titulom magister (LMSW): Toto je najvyššia neklinická licencia, ktorá môže byť uchádzačovi udelená. Hoci ide o licencovanú neklinickú licenciu v oblasti sociálnej práce, jej držiteľ sa stále môže venovať výkonu súkromnej alebo nezávislej praxe. Licencovaný sociálny pracovník s titulom magister (LMSW): táto licencia je uvedená ako klinická i neklinická, keďže LMSW sa povoľuje vykonávať klinickú sociálnu prácu, ale výhradne za účasti priamej konzultácie s držiteľom LCSW. LMSW tiež nemôže vykonávať súkromnú prax.
• Licencovaný klinický sociálny pracovník (LCSW): Toto je najvyššie osvedčenie v oblasti sociálnej práce a dosiahnutá úroveň vzdelania držiteľov tejto licencie musí byť magisterský titul alebo doktorát. Niektorí LCSW môžu pracovať v sociálne zameraných agentúrach, nemocniciach, liečebných zariadeniach alebo vlastniť svoju vlastnú súkromnú prax (What is the Difference Between Clinical and Non-Clinical Social Work?, 2015).

Pre ilustráciu ponúkame jednoduchú deskripciu licenčného systému sociálnych pracovníkov

v štáte New York (spracované podľa: University of the State of New York – New York State Education Department, Office of the Professions, 2015).

V štáte New York existujú dve profesionálne licencie pre sociálnych pracovníkov s rozdielnymi kvalifikáciami. Iba licencovaní profesionáli v oblasti sociálnej práce môžu v štáte New York legálne používať titul Licencovaný sociálny pracovník s titulom magister (LMSW) alebo Licencovaný klinický sociálny pracovník (LCSW).

Licencovaný klinický sociálny pracovník môže poskytovať všetky služby sociálnej pomoci, vrátane klinických služieb, akými sú napríklad diagnostika duševných, emocionálnych, behaviorálnych, vývojových a návykových porúch, zostavovanie liečebných plánov a poskytovanie psychoterapie. Licencovaný sociálny pracovník s titulom magister môže poskytovať tieto klinické služby iba pod dohľadom LCSW, licencovaného psychológa alebo psychiatra.

Sociálne služby môžu byť tiež poskytované nelicencovanou osobou s bakalárskym titulom v odbore sociálna práca pod dohľadom LMSW alebo LCSW, hoci osoby, ktoré nie sú držiteľmi licencie, nemôžu diagnostikovať duševnú chorobu alebo sa prezentovať ako licencované.

Licencovaní sociálni pracovníci s titulom magister v štáte New York získali titul zo vzdelávacej inštitúcie pre postgraduálne štúdium sociálnej práce akreditovanej Výborom vzdelávania v oblasti sociálnej práce a zložili štátnu licenčnú skúšku. Licencovaný klinický sociálny pracovník získal magisterský titul v odbore sociálna práca, ktorý zahŕňa klinické kurzy, má trojročné skúsenosti z oblasti klinickej sociálnej práce pod supervíziou nadobudnuté až po získaní titulu a úspešne absolvoval klinickú licenčnú skúšku.

Pre výkon praxe v štáte New York sa licencovaní sociálni pracovníci musia nanovo registrovať každé tri roky. LCSW je kvalifikovaným poskytovateľom psychoterapeutických služieb.

Záver

Americký klient si v prípadoch psychoterapie volí profesionála z radov lekárov, psychológov i sociálnych pracovníkov. Slovenský klient takúto možnosť legitímne nemá. Priestor pre klinickú sociálnu prácu v slovenských podmienkach reálne neexistuje, nakoľko podľa zákona č. 199/1994 o psychologickej činnosti a o Slovenskej komore psychológov je psychoterapia psychologickou činnosťou a tú môžu vykonávať iba osoby, ktoré absolvovali vysokoškolské štúdium v odbore psychológia (zákon č. 199/1994 Z. z., § 2).

Zákon č. 219/2014 o sociálnej práci hovorí o nutnosti sústavného vzdelávania sociálnych pracovníkov, ale stále zostáva na úrovni priamej sociálnej práce. Ambíciou autoriek tohto článku je podnietiť odbornú verejnosť k úvahám o rozširovaní profesijných kompetencií a vzdelávacieho systému v sociálnej práci smerom ku klinickej sociálnej práci napríklad aj podľa anglosaského modelu. Deskribovaný licenčný model precíznejšie diferencuje profesionála z hľadiska dosiahnutého vzdelania, z hľadiska jeho praktického výkonu a práce pod dohľadom skúsenejšieho kolegu.

Zoznam literatúry:

HEALTHCOMMUNITIES.COM. 2015. What Is the Clinical Social Worker? [online]. [23. 4. 2015]. Dostupné z: http://www.healthcommunities.com/mental-health-care/what-is-a-clinical-social-worker.shtml

INNERBODY.COM. 2015. How to Become Medical Social Worker? [online]. [19. 4. 2015]. Dostupné z: http://www.innerbody.com/careers-in-health/how-to-become-a-medical-social-worker.html

SOCIALWORKDEGREE.NET. 2015. What is the Difference Between Clinical and Non-Clinical Social Work? [online]. [16. 4. 2015]. Dostupné z: http://www.socialworkdegree.net/what-is-the-difference-between-clinical-and-non-clinical-social-work

UNIVERSITY OF THE STATE OF NEW YORK – NEW YORK STATE EDUCATION DEPARTMENT. OFFICE OF THE PROFESSIONS. 2015. What are the titles used by licensed social workers? [online]. New York: University of the State of New York. [15. 5. 2015]. Dostupné z: http://www.op.nysed.gov/prof/sw/swbroch.htm

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 199/1994 Z. z. o o psychologickej činnosti a o Slovenskej komore psychológov.