Čo bolo podnetom
To, že proces tvorby vznikol na pôde Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku (ďalej len AVSP SR), nie je náhoda. Už v samotnom opise odboru v rámci sústavy študijných odborov Akreditačnej komisie Slovenskej republiky nachádzame vyjadrenie, že za „realizáciu uvedených dokumentov v praxi vzdelávania v oblasti sociálnej práce v Slovenskej republike prevzalo zodpovednosť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v SR (MPSVaR) a Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci v SR. A ako ďalej píšu tvorcovia korpusu, ktorými boli prof. Tokárová a prof. Ondrejkovič, za týmto účelom boli, s podporou fondu Phare, uskutočnené viaceré odborné semináre a konferencie vzdelávateľov v sociálnej práci a ustanovené komisie expertov. V roku 2001 bola na tieto účely ustanovená Koordinačná komisia pre ďalšie vzdelávanie a rozvoj vedecko-výskumnej činnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tvorcovia ďalej pokračujú, že odborné diskusie o úrovni vzdelania potrebnej pre uznanie odbornej kvalifikácie v sociálnej práci v európskom kontexte prebiehali v Slovenskej i Českej republike, viac ako 10 rokov. Pri spracovaní vychádzali z rôznych medzinárodných konvencií, napr. Európska konvencia o všeobecnej porovnateľnosti dôb vysokoškolského štúdia prijatá Radou Európy, ale najmä z právne záväznej hlavnej smernice Európskej únie z 21. januára 1988 – Smernica Rady Európy o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov (higher-education) udelených na základe ukončenia odborného vzdelávania v trvaní aspoň troch rokov. Sociálna práca je súčasťou spoločenských potrieb tretieho milénia v rozvoji terciárnej sféry spoločenského života. Pre súčasnú dekádu milénia sa predpokladá aspoň taká potreba profesionálov v sociálnej práci, aby bolo možné vyrovnať zaostávanie Slovenskej republiky za vyspelými štátmi západnej Európy. Na základe týchto skutočností bol oficiálne prijatý korpus odboru sociálna práca 3.1.14 s vymedzením Odborného profilu absolventa; Všeobecnej charakteristiky odborného profilu a podrobným vymedzením Teoretických vedomostí; Praktických schopností a zručností a Doplňujúcich vedomostí, schopností a zručností. Tým absolvent nadobudne profesionálnu spôsobilosť vykonávať svoje povolanie, či už v bakalárskom, magisterskom alebo doktorandskom štúdiu.
Napriek tomu otázka zabezpečenia a (v niektorých prípadoch aj financovania) praxí ostala na pleciach vzdelávateľov. Tým sociálna práca nemala rovnaké podmienky pre rozvoj praxe ako napríklad pedagogika, či ošetrovateľstvo. Tento rozmer rozvoja je nevyhnutné podporovať práve z dôvodu, že ide o vedu, ktorej rozvoj spočíva v trojdimenzionalite – teória – edukácia – prax (oproti napr. filozofii, etike, sociológii).
Ako sme postupovali
Už v priebehu dvoch decénií sa pravidelne organizovali semináre k odbornej praxi na pôde jednotlivých univerzitných pracovísk. Táto odborná cirkularita so sebou priniesla mnoho podnetov pre odborné diskusie, ako prepojiť teóriu s praxou, kedy smerovať rozvoj paradigiem od teórie k praxi a v ktorých prípadoch spoločenského diania naopak. Ako reagovať na zmenu národnej a nadnárodnej legislatívy, z dôvodu, že došlo k významným legislatívnym zmenám, ale najmä vstupu Slovenska do Európske únie. Mnohí akademickí pracovníci získali podnetné zahraničné skúsenosti, ale aj skúsenosti v rámci pôsobenia v zariadeniach sociálnych služieb. Nemalou mierou k tomu prispeli aj aktivity Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov na Slovensku, kedy absolventi supervíznych výcvikov pri svojom pôsobení v praxi identifikovali mnohé problémy, ktoré bolo potrebné riešiť. Následne sa supervízia praxe aplikuje aj na akademickej pôde, ako základná požiadavka zvyšovania kvality pregraduálnej prípravy študentov a študentiek odboru sociálna práca. Tieto diskusie prekonávali hranice aj tým, že sa vybraní odborníci pravidelne stretávali na Hradeckých dňoch sociálnej práce v Hradci Králové, pod záštitou českej Asociace vzdělavatelů v sociální práci. Výsledkom tohto úsilia bolo vytvorenie slovníka terminológie k praxi v odbore sociálna práca.
Najvýznamnejším podnetom k úspechu financovania praxí zo štátneho rozpočtu bola aktivita doc. PhDr. Ladislava Vasku, PhD., ktorý oslovil začiatkom roka 2013 všetkých vedúcich katedier, riaditeľov inštitútov a ústavov na Slovensku (v závislosti od toho, ako to majú zadefinované jednotlivé univerzitné pracoviská vo svojej organizačnej štruktúre), aby vyžiadali podporne listy od svojich dekanov/rektorov k financovaniu odborných praxí. Táto aktivita vychádzala aj z toho, že bol v tom čase aj členom Rady vysokých škôl Slovenskej republiky a na zasadnutí rady sa mu nepodarilo financovanie odborných praxí presadiť, tak sa rozhodol ísť do toho „kolektívne“, lebo ako sám zdôrazňuje, „pochopil som, že iná cesta neexistuje...“.
Ďalším aktérom k vzniku bola aj pracovná skupina tvorby zákona o sociálnej práci (tá bola zložená z tvorivých pracovníkov akademických pracovísk, kde sa odbor sociálna práca študuje, a pracovala pod gesciou AVSP SR). Tá, pri stretnutí s ministrom práce sociálnych vecí a rodiny SR JUDr. Jánom Richterom požiadala ministra o podporu vo vzťahu k Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ten myšlienku uvítal a podporil ju.
V rokoch 2013–2015 po spoločnom komuniké vedúcich katedier/ústavov/inštitútov sociálnej práce na Slovensku, ktoré bolo oficiálne prezentované a zaslané na relevantné miesta, bolo oslovené Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len MŠVVaŠ SR) a zaslaná žiadosť o stretnutie, ktorá bola podložená podpornými listami od dekanov a rektorov jednotlivých vzdelávateľov v sociálnej práci. Toto bol výsledok spoločnej práce všetkých katedier/ústavov/inštitútov sociálnej prace na Slovensku.
V týchto krokoch sa najviac spoluangažovala doc. PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová, PhD., ktorá výrazne podporovala túto aktivitu, organizovala stretnutia k tvorbe štandardov, facilitovala mnohé z nich a zároveň s kolegami a kolegyňami vypracovali potrebné analýzy ako podklad pre rokovanie o financovaní praxí. V záverečných etapách pomáhala pri kompletizácii potrebných dokumentov.
Následne MŠVVaŠ SR vyhovelo žiadosti o stretnutie a prvé stretnutie sa uskutočnilo v novembri 2013, na ktorom sa dospelo k výsledku, že na to, aby bolo vôbec možné uvažovať o zakomponovaní financovania odborných praxí do metodiky, je potrebné najprv vypracovať Minimálne štandardy odborných praxí v odbore (dovtedy boli len súčasťou opisu, ale len v zmienkach o povinnosti uskutočňovať odbornú prax v rámci bakalárskeho a magisterského štúdia v rámci napĺňania akreditačných kritérií (http://www.akredkom.sk/index.pl?tmpl =odbory). Bolo potrebné spracovať podrobnú analýzu financovania na všetkých katedrách/ústavoch/inštitútoch verejných vysokých škôl, kde sa odbor sociálna práca študuje. Keďže členmi AVSP sú aj neverejné vysoké školy, tak k tvorbe štandardov boli prizvaní aj zástupcovia súkromných vysokých škôl, napriek tomu, že financovanie sa týka len verejných vysokých škôl a jej denných študentov. Cieľom bolo vytvoriť jednotný a konkrétny návrh financovania.
V priebehu roka 2014 sa v rámci pracovnej skupiny stretávali zástupcovia vzdelávateľov v sociálnej práci (najmä koordinátori a koordinátorky odborných praxí, ale aj niektorí/é vedúci a vedúce pracovísk, kde sa sociálna práca študuje) pravidelne. Konkrétne prebehli tri pracovné stretnutia v Bratislave, Banskej Bystrici a v Ružomberku. Zároveň prebiehala veľmi intenzívna e-mailová komunikácia medzi zástupcami vzdelávateľov v sociálnej práci. Pracovalo sa na Štandardoch odborných praxí a Analýze výpočtu nákladov na odborné praxe v odbore sociálna práca, ktoré po spoločnej práci boli prijaté na Valnom zhromaždení AVSP SR a následne boli zaslané na MŠVVaŠ SR so žiadosťou o ďalšie stretnutie.
Boli aj neúspechy
V roku 2014 sa však už nič mimoriadne neudialo, pretože odpoveď z MŠVVaŠ SR neprichádzala. Pravdepodobným dôvodom bolo to, že v uvedenom roku došlo k dvojnásobnej výmene ministrov. Po tomto období už opätovne do diskusie s MŠVVaŠ SR vstupuje predsedníčka AVSP prof. PhDr. Beáta Balogová, PhD., ktorá v troch trojmesačných intervaloch zasielala žiadosti o stretnutie. Prvé dve ostali bez odpovedí, až pri tretej (už veľmi intenzívnej) došlo k ústretovému kroku stretnutia.
Spoločné rokovanie
Možno konštatovať, že v závere roka 2015, po aktívnych urgenciách, a to už pod absolútnou záštitou AVSP, “tesne“ pred zaslaním Metodiky rozpočtu na rok 2016 na “pripomienkovanie“ všetkým reprezentáciám verejných vysokých škôl – Rektorskej konferencii, Rade vysokých škôl SR a Študentskej rade vysokých škôl SR – došlo k stretnutiu oboch strán. Stretnutia sa zúčastnili: predseda pracovnej skupiny doc. PhDr. Ladislav Vaska, PhD., prof. PhDr. Beáta Balogová, PhD. ako predsedníčka AVSP, prof. PhDr. Eva Žiaková, CSc., ako členka Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR – za Spoločenské a behaviorálne vedy a teda aj za odbor sociálna práca, a doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD., ako členka Profesijnej rady Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Tým táto skladba zodpovedala zastupiteľstvu viacerých „stavovských organizácií sociálnej práce“.
Na predmetnom stretnutí generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl (terajší minister školstva, vedy, výskumu a športu SR prof. Ing. Peter Plavčan, CSc.) a vedúci odboru sekcie vysokých škôl konštatovali, že požiadavky do metodiky zapracujú. Pri stretnutí boli prezentované požadované Štandardy odborných praxí a Analýza financovania s konkrétnym návrhom (čo bolo veľmi podstatné). To bolo rozhodujúce pri stanovení toho, aká suma je potrebná na komplexné pokrytie pre všetky verejné vysoké školy a o akú sumu by išlo v prípade jednej hodiny “rozboru“ (supervízie). Pri požiadavke sme vychádzali z už existujúceho Modelu financovania pedagogických praxí (rozdiel je v tom, že u nich sa rozboru zúčastňuje až päť študentov). V našom prípade bola hodina rozboru požadovaná a aj určená na jedného študenta. Konkrétne išlo o 18 hodín rozboru na bakalárskom stupni štúdia na jedného študenta a 12 hodín rozboru na magisterskom stupni štúdia na jedného študenta. Následne sa financovanie odborných praxí objavilo v Metodike rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejných vysokých škôl na rok 2016. Podrobnejší rozpis, ako s metodikou pracovať, je zverejnený na webovej stránke https://www.minedu.sk/rozpis-dotacii-zo-statneho-rozpoctu-verejnym-vysokym-skolam-na-rok-2016/.
Čo ďalej alebo aké sú a môžu byť prínosy?
Samozrejme tento proces nie je ukončený. V budúcnosti je naším zámerom aktívnejšie spolupracovať s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kedy nám minister sľúbil podporu pri vytvorení fakultných či rezortných pracovísk odbornej praxe, resp. pracovísk, ktoré budú patriť pod MPSVaR SR. Veľmi aktívne prebieha spolupráca so Sekciou sociálnej a rodinnej politiky pod vedením generálnej riaditeľky JUDr. Nadeždy Šebovej, Mgr. Ivany Mrázkovej, Mgr. Kristiána Kovácsa a PhDr. Lenky Kleskeň, PhD.
V minulosti existovali a existujú skúsenosti s takýmito pracoviskami, ktoré si vytvárali jednotlivé univerzitné pracoviská ako výsledok kvalitnej spolupráce s vybraným verejným či neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Každé z týchto pracovísk tak môže prispieť svojimi príkladmi dobrej praxe – evidence based practice, ktoré prispejú ku kreovaniu navrhovaných pracovísk.
Všetky predmetné kroky vedú k profilovaniu absolventa a absolventky odboru sociálna práca v súlade so všeobecnými cieľmi praxe vyjadrenými v Štandardoch odborných praxí: „prispievať k rozvoju spolupráce akademickej pôdy s praxou, rozvíjať sociálnu prácu ako profesiu a vednú disciplínu a zvyšovať kvalitu vzdelávania v sociálnej práci a výkonu sociálnej práce v praxi“.
