Ako autorka učebnice sama uvádza, „súčasná odborná spisba venuje problematike vedeckosti sociálnej práce stále menšiu pozornosť“. Pritom je však nevyhnutné zdôrazniť význam a opodstatnenie tohto trendu, opierajúc sa o slová autorky, vzhľadom k aktuálnejšej „potrebe upriamiť pozornosť na otázky jej ďalšieho rozvoja a budúceho smerovania“, keďže „diskurz a polemiky týkajúce sa tejto témy“ sú už vedeckou obcou považované za prekonané a brzdiace ďalší progres sociálnej práce.
Práve ukončenie uvedených polemík umožňuje vedcom v oblasti sociálnej práce v diskusii pokročiť od týchto kontextov k rozvoju aktuálnejších parciálnych a špecifických otázok. Niet teda pochýb o aktuálnosti volenej a spracovanej témy. Práve naopak – a to z viacerých dôvodov. Po prvé, v záujme zvyšovania kvality pregraduálnej prípravy v danej oblasti (kde budúce profesionálky a profesionáli nevyhnutne tieto kontexty potrebujú zvládnuť na požadovanej úrovni), po druhé, v súvislosti s pretrvávajúcimi pochybnosťami ohľadom vedeckosti sociálnej práce zo strany iných profesií (príp. aj laickej verejnosti) či vedných disciplín, a po tretie, v snahe o podporu a zvýšenie profesionálneho statusu sociálnej práce ako vedy i ako praktickej činnosti.
Vo všetkých uvedených kontextoch je, ako zároveň vyplýva aj zo slov autorky učebnice, jedným z kľúčových faktorov nevyhnutnosť podpory „sociálnej práce pri vyjednávaní svojej pozície a zvýšenia iniciatívy sociálnych pracovníčok a pracovníkov ako profesionálov presadzujúcich sociálnu zmenu, podporujúcich uplatňovanie ľudských práv a najlepšieho záujmu klientov“, predpokladom čoho je aj kvalitná príprava inkorporujúca témy roly a prínosu sociálnej práce v rámci aktuálnych problémov, jej identity a poslania v postmodernej, resp. hypermodernej dobe.
Zvolená problematika je rozpracovaná v rámci Úvodu a 3 kapitol, na 129 stranách textu. Cieľom publikácie je „objasniť základné atribúty sociálnej práce ako vedy, zorientovať študenta a študentku v problematike teórií o sociálnej práci i súčasných teórií sociálnej práce a rozšíriť poznatky týkajúce sa aktuálnych otázok vedeckého diskurzu v sociálnej práci, so zameraním sa na reflexiu súčasnosti a perspektívy sociálnej práce v našich podmienkach“. Ako vyplýva aj z názvu učebnice, autorka orientovala text na vybrané kapitoly. Vzhľadom k rozsiahlosti problematiky nemala ambície komplexne rozpracovať túto oblasť v celej jej šírke i hĺbke, ale predložiť kompaktný text, ktorý by študentkám a študentom napomohol v orientácii v predmetných otázkach a v ukotvení poznatkov v jasných konceptuálnych rámcoch a zároveň by obsahom i spracovaním jednoznačne zrkadlil náročnosť vedy o sociálnej práci. Tento cieľ sa autorke rozhodne podarilo naplniť.
Jednotlivé kapitoly textu sú radené v logickej následnosti, zodpovedajúc základnej orientácii vedy. Úvodné pasáže kapitol popisujú nosné východiská nasledujúceho textu, záverečné časti parciálnych tematických oblastí obsahujú kontrolné otázky a námety do diskusií, reflektujúc špecifiká a náročnosť univerzitnej pregraduálnej prípravy a podporujúc rozvoj kritického uvažovania a angažovanosti v danej problematike, ale i v širších konceptuálnych rámcoch. Závery kapitol tvoria zhrnutia rozpracovaných tém a zoznam literatúry – použitej aj odporúčanej k ďalšiemu štúdiu. Autorka bohato využíva aj príklady, zrozumiteľne ilustrujúc rozpracúvané teoretické koncepty a umožňujúc efektívnejšie porozumenie konkrétnym otázkam.
Prvá kapitola (Aktuálne témy vedeckého diskurzu v sociálnej práci) je zameraná na problematiku vedeckosti sociálnej práce, reflektujúc historické kontexty vývoja v oblasti sociálnych vied i aktuálnu orientáciu diskurzu ohľadom predmetnej problematiky. Úvod kapitoly ponúka stručný historický exkurz vývoja sociálnych vied (opierajúc sa najmä o dielo Wallersteina z roku 1999) a diskusií o etablovaní vedy o sociálnej práci. Následne text postupne predstavuje základné atribúty sociálnej práce ako vedy. Odvíjajúc sa od predmetu sociálnej práce autorka špecifikuje predmet výskumu sociálnej práce a vedecko-výskumnej činnosti, pričom samostatnú pozornosť zameriava na kľúčové paradigmy výskumu v sociálnej práci (heuristická paradigma, logický empirizmus a relativizmus), ako ich vymedzili Heineman-Pieper et al. (2002). Následne autorka popisuje vzťahy sociálnej práce s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami a pomáhajúcimi profesiami (osobitne sociálnou pedagogikou). V týchto súvislostiach autorka nezabúda upozorniť na multidimenzionalitu sociálnej práce, podmienenú najmä komplexnosťou a rôznorodosťou sociálnych problémov, prezentujúc sa aj v prienikoch s inými vednými disciplínami. Obsahom tretej podkapitoly je výklad vybraných pojmov (napr. humanita, solidarita, dôstojnosť, pomoc, moc, klient, resp. užívateľ služby, potreby a ich hodnotenie, životná situácia a sociálne fungovanie, sociálne vylúčenie a sociálne začleňovanie, sociálna intervencia a ďalšie), odkazujúc na pojmový aparát ako ďalší atribút sociálnej práce ako vedy. Štvrtá podkapitola je zameraná na Metódy praktickej činnosti a vlastnú obsahovú štruktúru (teóriu) sociálnej práce, poskytujúc stručný popis vývoja metód a teórií sociálnej práce vo vzájomnej interakcii s budovaním jej identity a jej profesionalizáciou. Pritom rozmanitosť a pestrosť v metódach a teóriách sociálnej práce autorka vníma, v kontexte diferenciácie funkcií a úloh sociálnej práce ako profesie, ako jeden z argumentov v prospech variability potenciálnych možností interpretácie a riešenia klientovej životnej situácie a nadväzujúc na reflexívnu integráciu teórií sociálnej práce zdôrazňuje limitáciu rizík nekritickej aplikácie akejkoľvek z nich. V závere kapitoly autorka ponúka stručný popis vybraných klasifikácií teórií sociálnej práce.
Text druhej kapitoly (Teórie o sociálnej práci) je zameraný na teórie o sociálnej práci upriamujúc pozornosť na povahu a ciele sociálnej práce ako spoločenskej inštitúcie. Autorka sa pritom opiera o dôsledky modernizačných procesov v dnešnej hypermodernej spoločnosti a aktuálne sociálne riziká v súvislosti s trendmi budúceho vývoja sociálnej práce. V týchto súvislostiach špecifickú pozornosť venuje najmä otázkam rôznorodosti chápania, identity a inštitucionalizácie sociálnej práce. Kvôli dotvoreniu obrazu o aktuálnych trendoch v sociálnej práci autorka popisuje aj vybrané aspekty niektorých zo súčasných teórií sociálnej práce.
V prvej podkapitole text ponúka stručný popis procesov modernizácie a industrializácie a ich vplyv na zmeny v spoločnosti, v sociálnych rizikách, problémoch ľudí, čo prirodzene viedlo k vzniku nových inštitúcií – podľa Chytila (2011) inštitúcií sekundárnej sociability. V danom období sa formovala a postupne začala profesionalizovať sociálna práca, ktorej ďalší vývoj bol v 20. storočí výrazne determinovaný mnohými významnými spoločenskými a demografickými posunmi. Tie postupne formovali, resp. modifikovali identitu a roly sociálnej práce, do sféry ktorej v 90. rokoch prenikla postmoderna. Tá zásadným spôsobom dopadá na aktuálny stav a ďalšie smerovanie sociálnej práce, tvoriac nové výzvy vyplývajúce z dôsledkov druhej vlny modernizácie, v nových spoločenských podmienkach, vyžadujúc formovanie novej roly i identity. Autorka sa pre ilustráciu týchto procesov odvoláva na a diskutuje najmä, ale nielen, názory Chytila (2011) a Navrátila (2005).
Druhá podkapitola, v súvislosti s meniacimi sa podmienkami a požiadavkami sociálnej praxe, zužuje pozornosť na vybrané otázky súčasnosti a budúcnosti sociálnej práce. Autorka približuje „aktuálny diskurz o súčasnom vnímaní sociálnej práce“ vo vzťahu k otázkam jej identity a rôznorodosti a tiež problematiku jej inštitucionalizácie a perspektívam v jej ďalšom smerovaní, zdôrazňujúc najmä oblasť tzv. novej profesionalizácie a spoločenského uznania profesie. Pritom nezabúda upozorniť na variabilné názory autorov a autoriek vzhľadom k novým úlohám sociálnej práce v spoločnosti, identifikujúc však aj styčné body, najmä potrebu vymedzenia špecifík pomoci v kontexte sociálnej práce.
V tretej kapitole (Vybrané teórie a prístupy sociálnej práce v súčasnosti) autorka predstavuje vybrané aktuálne teórie a prístupy sociálnej práce, označované ako neskoro-moderné či postmoderné. Pre klasifikáciu teórií autorka ako kritérium zvolila chápanie reality a prístup k poznaniu. Konkrétne vybrala objektivistickú perspektívu a konštruktivistický diskurz, ako nosné platformy pre „rôzne spôsoby práce s klientmi a klientkami sociálnej práce, interpretácie ich životnej situácie a možnosti efektívnej pomoci“.
Objektivistické hľadisko autorka definuje ako priorizujúce intervencie opierajúc sa o „vedecké dôkazy, objektivitu a technickú racionalitu“. Z tejto skupiny pre podrobnejší popis vybrala evidence-based teóriu a teóriu nového manažerizmu, ktorým sa venuje v prvej podkapitole. V kontexte konštruktivistického chápania (niekedy aj teórie a prístupy ovplyvnené postmodernizmom) autorka špecifickú pozornosť venovala prístupu založenému na silných stránkach (v druhej podkapitole) a prístupu zameranému na riešenie (v tretej podkapitole).
Text vysokoškolskej učebnice reflektuje špecifiká študentov a študentiek, ktorým je text určený. Je prehľadný, vhodne štrukturovaný, s príkladmi na ilustráciu vybraných teoretických východísk, jazyk odborný, zároveň však vysoko zrozumiteľný. Autorka kvalitne, zrozumiteľne a relevantne popísala a vysvetlila parciálne otázky spracovanej problematiky, čím vytvorila priestor pre náležité uchopenie zvolenej problematiky v širších aj užších súvislostiach. Sumarizujúc možno publikáciu považovať za prínosné didaktické spracovanie problematiky a odporúčať ju študentom a vzdelávateľom v sociálnej práci, ale aj ďalších pomáhajúcich profesiách.
