Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 2014.
Autorka vedeckej monografie si pre spracovanie zvolila vysoko aktuálnu problematiku súčasnej sociálnej práce na Slovensku, a domnievam sa, aj v Českej republike. Vzhľadom k výsledkom spoločenského diskurzu ohľadom kompetencií jednotlivých pomáhajúcich profesií z minulého storočia, vo vzťahu k spoločenským zmenám v dôsledku modernizácie a jej vplyvu na socializáciu detí a v súvislosti s vznikom nových rizík, spojených s dospievaním a osvojovaním si hodnôt postmodernej kultúry, sa v súčasnosti jednoznačne ukazuje nevyhnutnosť takej odbornosti, ktorá disponuje možnosťami efektívnejších profylaktických i intervenčných reakcií v smere podpory optimálneho rozvoja osobnosti dieťaťa a eliminácie existujúcich problémov v kontexte skvalitnenia zapojenia a spolupráce rodičov, detí, školy a komunity. Táto odbornosť sa profiluje aj v snahe zmierniť často len suplujúcu funkciu iných profesií v situáciách, na ktoré nie sú pripravované a pripravené. Sociálna práca v školách má obrovský potenciál v rámci ochrany práv detí (odzrkadľujúc sa aj v reformnom úsilí o premenu škôl a vytváranie takých podmienok pre vzdelávanie, ktoré zefektívnia pripravenosť žiakov a žiačok na nové situácie), obnovy a podpory sociálneho fungovania klientok a klientov a rozvoja ich osobnosti už v detskom veku, v ktorom množstvo času trávia práve v školskom prostredí, s výrazným vzdelávacím, ale aj výchovným charakterom.
Ukazuje sa, že školská sociálna práca, aj napriek absencii jej legislatívneho ukotvenia, má v našich podmienkach reálne a dôležité miesto. Vychádzajúc z demografických posunov, nových formulovaných spoločensko-politických výziev, reformného úsilia školstva, meniacich sa charakteristík žiackej populácie (na podklade rozvíjajúcej sa heterogenity ich problémov aj v súvislosti s nárastom negatívnych javov vyplývajúcich, resp. súvisiacich so sociálno-ekonomickou situáciou) a potreby zvyšovania šancí a rovnosti v prístupe k vzdelávaniu, je nevyhnutné na konštituovanie školskej sociálnej práce s jej špecifickým prístupom u nás nazerať ako na potrebný až nevyhnutný krok. Ako sama autorka v týchto súvislostiach uvádza, „súčasné trendy v oblasti školstva totiž vytvárajú potrebu zapojenia sa do diskusií podpory inkluzívneho vzdelávania a hľadania účinných stratégií aj zo strany sociálnych pracovníkov ako aktérov presadzujúcich sociálnu zmenu, podporujúcich uplatňovanie ľudských práv a najlepšieho záujmu klienta“.
Pre rozpracovanie predmetnej témy si autorka formulovala pomerne náročný cieľ, a to identifikovať faktory, ktoré sa podieľajú na etablovaní školskej sociálnej práce na Slovensku, a prispieť tak do procesu systematizácie poznatkovej bázy a špecifikácie teoreticko-metodologických aspektov problematiky, ako východísk pre rozvoj súčasného stavu poznania v skúmanej oblasti. Takto formulovaný zámer sa rozpracovaním informačne bohatého a hutného textu monografie s rozsiahlym priestorom venovaným výskumným zisteniam autorke aj podarilo naplniť.
Predkladaná monografia rozpracúva zvolenú problematiku v rámci 214 strán, obsahujúc Predhovor, Úvod, štyri kapitoly, Záver a Resumé. Súčasťou monografie je tiež Summary v anglickom jazyku, zoznam bibliografických odkazov a menný register. Text jednotlivých kapitol je spracovaný v logickej následnosti, postupne konštituujúc problematiku od širších spoločenských a politických súvislostí, po identifikáciu a konkretizáciu jednotlivých faktorov etablovania školskej sociálnej práce na Slovensku, predstavujúc nielen teoreticko-metodologické východiská, ale i výskumné zistenia autorkou realizovaného výskumu.
V prvej kapitole, Inštitucionalizácia školskej sociálnej práce v kontexte postmoderny, autorka formuluje teoretické východiská konštituovania školskej sociálnej práce. Opiera sa pritom o vybrané aspekty postmodernej inštitucionalizácie a profesionalizácie sociálnej práce vôbec, poukazujúc na potrebu nového pohľadu na otázky pomoci, identity a spoločenského uznania profesie. Za nosný referenčný rámec si pritom zvolila ekologickú perspektívu, zdôrazňujúc potrebu komplexného prístupu k riešeniu vybraných otázok v špecifickom prostredí školy. Autorka však ponúka kritický pohľad. Na jednej strane identifikuje prínosy tohto prístupu, ale zároveň upozorňuje na limity spojené s jeho aplikáciou. Súčasťou kapitoly je aj popis vybraných modelov školskej sociálnej práce koncipovaných na princípoch ekologickej perspektívy, poukazujúci na niektoré z regulatív teórie i praxe a faktorov etablácie školskej sociálnej práce v zahraničí.
Druhá kapitola, Školská sociálna práca, predstavuje pohľad na historické kontexty etablovania a súčasný stav v podmienkach, v ktorých je školská sociálna práca legislatívne upravená a v praxi implementovaná. Autorka pritom logicky argumentuje spoločensko-politickou determináciou procesu etablovania školskej sociálnej práce. Súčasťou tejto kapitoly je aj diskusia odbornej terminológie relevantnej v kontextoch spracúvanej témy, ale autorka tiež venuje pozornosť vymedzeniu cieľov, poslaniu i konkrétnym činnostiam/funkciám školskej sociálnej práce. Osobitá pozornosť je v rámci kapitoly zameraná na výskumné témy v predmetnej oblasti. Výskum pritom autorka chápe ako jeden z kľúčových faktorov jej etablovania v zahraničí (i u nás) a významných aspektov aktuálneho obrazu, ale rovnako ako nevyhnutný predpoklad kreovania relevantnej bázy pre spoločenský diskurz v otázke (ne)potrebnosti školskej sociálnej práce. Táto analýza následne slúži autorke k zamysleniu sa nad rizikami výkonu školskej sociálnej práce u nás.
Text tretej kapitoly, Štátna vzdelávacia politika – makroúroveň pre výkon školskej sociálnej práce, sa opiera o predpoklad, že súčasný stav systému školstva v podmienkach Slovenskej republiky vytvára určujúci rámec pre výkon sociálnej práce v školách na makroúrovni. Autorka tu na základe analýzy kľúčových koncepčných a legislatívnych dokumentov identifikuje miesto a možnosti sociálnej práce v špecifickom prostredí školy, pričom zohľadňuje rizikové situácie, aktuálne problémy žiakov a žiačok a potrebu rozvoja inkluzívnych vzdelávacích systémov. Východiskovou bázou, resp. konceptom vzdelávacej politiky je pritom fenomén detstva, jeho zmeny a špecifické znaky v postmodernej kultúre. Špecifickú pozornosť teda autorka prirodzene venovala otázke ochrany práv detí v týchto kontextoch, pričom zvlášť poukázala na jednu z výziev pre súčasnú sociálnu prácu, ktorú predstavujú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (s ich špecifickými požiadavkami vzhľadom k vzdelávaniu i vo vzťahu k širším kontextom pomoci/starostlivosti, vyplývajúcich z charakteristík ich životnej situácie).
Štvrtú kapitolu, Školská sociálna práca optikou expertov a expertiek pracujúcich s deťmi a mládežou, tvorí autorkou realizovaný výskum a jeho zistenia. Aj vzhľadom k tomuto je samozrejmé, že ide o najrozsiahlejšiu kapitolu vedeckej monografie. V súvislosti s nárastom „variability i intenzity sociálno-patologických javov, ktorým školopovinné deti v súčasnosti čelia a s ktorými sa pedagogickí pracovníci, vzhľadom na svoje kompetencie i odbornosť, vyrovnávajú čoraz ťažšie“, autorka vychádzala z hypotézy o potrebe zásahu a pomoci v aktuálnych problémoch detí aj zo strany ďalšieho profesionála – v školskom prostredí. „Je zjavné, že existujúce profesie v prostredí škôl nepostačujú na to, aby sa pristúpilo k eliminácii problémov a k efektívnemu zapájaniu rodičov do výchovno-vzdelávacieho procesu ich detí. Takisto sa ukazuje slabá účinnosť doposiaľ prijímaných politických opatrení a nástrojov. To len utvrdzuje v potrebe rozpoznania profesie sociálnych pracovníkov a pracovníčok v školách, keďže nemôžeme očakávať od učiteľov a učiteliek, že budú suplovať ich pozíciu“, argumentuje sama autorka.
Cieľom výskumu bolo pritom zistiť faktory ovplyvňujúce etablovanie školskej sociálnej práce ako právne nepomenovanej ani spoločensky nerozpoznanej profesie v podmienkach Slovenskej republiky. Opierajúc sa o odporúčania International Network For School Social Work (2013) autorka orientovala výskum najmä na tri úrovne školskej sociálnej práce, a to problémové okruhy, ktoré školská sociálna práca rieši; subjekty školskej sociálnej práce a činnosti školských sociálnych pracovníkov a pracovníčok. Výskum však posunula aj do konkrétnejších dimenzií, zisťujúc názory expertov a expertiek pracujúcich s deťmi a mládežou (pracovníčky oddelenia sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately, vychovávateľka, učitelia a učiteľky, sociálna pedagogička / sociálna pracovníčka) na podmienky, ktoré majú podľa nich vplyv na zriadenie pozície sociálneho pracovníka a pracovníčky v základných školách. Autorka, v snahe dosiahnuť komplementaritu zistení, využila kvalitatívnu aj kvantitatívnu výskumnú stratégiu, pričom z výskumných metód využila pološtrukturované rozhovory, fokusové skupiny a dotazník. Okrem popisu dizajnu výskumu kapitola ponúka detailnú analýzu i interpretáciu zistení, rešpektujúc požiadavku diferenciácie podstatného od menej významného v kontexte skúmanej problematiky. Uvedomujúc si limity výskumu, ale aj stav rozpracovanosti problematiky v našich podmienkach, autorka ustúpila od frekventovane formulovaných finálnych odporúčaní a v podkapitole 4.5 ponúka námety pre ďalšiu diskusiu v skúmaných súvislostiach. Tieto sú zvlášť prínosnou súčasťou tejto vedeckej monografie, diskutujúc viaceré determinanty zriadenia školskej sociálnej práce v konkretizácii na mikro-, mezo- i makro-úroveň i v kategorizácii podľa jednotlivých okruhov, a to: profilácia služieb školskej sociálnej práce, informovanosť a vzdelávanie expertov a expertiek pracujúcich s deťmi a mládežou, výskum, legislatívna úprava a možnosti financovania, multidisciplinárna spolupráca a spolupráca s rodičmi. Autorka však neostala len na tejto úrovni. Následne tiež ponúkla popis tých faktorov, ktoré sama považuje za prokreatívne v rámci procesu ustanovenia školskej sociálnej práce na Slovensku (napr. samotné poslanie sociálnej práce, jej neustály vývin a proces profesionalizácie, pozitívne výsledky pilotných projektov jej zavádzania do prostredia slovenských škôl a ďalšie).
Táto vedecká monografia, ako jedno z mála diel zameraných na predmetnú tému v slovenských i českých podmienkach, má výrazný potenciál prispieť k systematizácii poznatkov a rozvoju teoreticko-metodologických východísk školskej sociálnej práce v podmienkach Slovenskej republiky. Vedecko-výskumným zameraním a rozpracovaním ponúka argumentačnú podporu v prospech tvorby a rozvoja teoreticko-metodologických východísk pre ďalší výskum tejto problematiky v kontexte odboru i pre etabláciu samotnej školskej sociálnej práce. Kvôli informačnej hutnosti, kvalitne rozpracovaným konceptuálnym východiskám, prehľadnému spracovaniu i podnetným zisteniam je monografiu možné odporúčať širokej odbornej verejnosti, ale aj študentom a študentkám nielen v odbore sociálna práca, ale pomáhajúcich profesií vôbec.
