Etnizujúci prístup v sociálnej práci so sociálne exkludovanými a alternatívy kritickej sociálnej práce

Michal Kozubík, Alena Kajanová, Lucie Kozlová

Čísla

Archiv čísel » 2018/3 - Kritické perspektivy v sociální práci »

Etnizujúci prístup v sociálnej práci so sociálne exkludovanými a alternatívy kritickej sociálnej práce

Michal Kozubík, Alena Kajanová, Lucie Kozlová

Medailon autora:

Doc. PhDr. Michal Kozubík, PhD., pôsobí na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied v Nitre. Špecializuje sa predovšetkým na terénnu a komunitnú sociálnu prácu v marginalizovaných, extrémne chudobných osídleniach. Jeho výskumné štúdie sú zamerané viacdimenzionálne a interdisciplinárne: na pomedzí sociálnej práce, kultúrnej a sociálnej antropológie a sociológie.

Doc. PhDr. Alena Kajanová, Ph.D., pracuje v súčasnej dobe primárne ako docentka na Vysokej škole technickej a ekonomickej v Českých Budějoviciach a Zdravotne sociálnej fakulte Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. Venuje sa predovšetkým téme rómskej minority, marginalizovaných skupín a subkultúr.

Doc. Ing. Lucie Kozlová, Ph.D., v súčasnej dobe pracuje ako docentka na Zdravotne sociálnej fakulte Juhočeskej Univerzity v Českých Budějoviciach. Venuje sa predovšetkým téme sociálnych služieb.

Abstrakt:

CIELE: Výskumný článok hľadá odpovede na dve otázky: „Vychádzajú negatívne vlastnosti, ktoré Rómom pripisuje majorita, z ich kultúry, alebo je príčinou sociálna exklúzia? Je dôležité pre sociálne pracovníčky a pracovníkov poznať tradičnú rómsku kultúru?“ METÓDY: Pri hľadaní odpovede na prvú otázku bola použitá metóda tzv. Grouded Theory Straussa a Corbinovej (1990). Výskum tradičnej rómskej kultúry bol realizovaný formou etnografického výskumu inšpirovaného metódou zhusteného popisu (thick description). Prvá časť bádaní prebiehala v rokoch 2006–2012 v segregovaných osídleniach popradského okresu (Slovensko). Rozhovory nám poskytlo viac ako 100 informátorov a uskutočnili sa stretnutia dvoch fokusových skupín. Do druhého výskumu, realizovaného v rokoch 2013–2017, sa zapojilo viac ako 50 obyvateľov osád podtatranského regiónu. VÝSLEDKY: Sociálno-patologické javy vyskytujúce sa v prostredí marginalizovaných rómskych komunít sú typickým znakom reprodukovanej sociálnej exklúzie. Tradičná rómska kultúra v prostredí podtatranských segregovaných a separovaných sídiel prežíva v súčasnosti len v podobe drobných fosílií, ktorých poznanie nie je nevyhnutne dôležité pre výkon terénnej sociálnej práce. IMPLIKÁCIE PRE SOCIÁLNU PRÁCU: Rómovia sú jedinou etnickou minoritou považovanou za cieľovú skupinu sociálnej práce. Etnizujúci prístup v sociálnej práci považujeme za prekonaný a mylný koncept, ktorý naďalej prehlbuje stereotypy a predsudky. Odporúčame preto zamerať sa na otázky riešenia chudoby a sociálnej exklúzie, nie tzv. pejoratívne znejúcej „rómskej problematiky“.