Medzinárodná vedecká konferencia Podoby supervízie a prevencia syndrómu vyhorenia

V slovenskom prostredí pomáhajúcich disciplín sa supervízia bezpochyby stáva nadprofesnou formou pomoci. Jej realizácia čoraz častejšie nie je otázkou vyplývajúcou z legislatívnych povinností, ale z uvedomenia si potreby reflektovať širokú škálu faktorov ovplyvňujúcich proces práce s klientom. Takéto subjektívne hodnotenie nemôže byť zovšeobecňované. Naopak, musí vychádzať z empirických analýz, ktoré odbornej verejnosti ponúknu uchopiteľný dôkaz o efektivite supervízie a jej významnom mieste v procese starostlivosti o klienta (nie len) sociálnej práce. Na tieto skutočnosti upozornila medzinárodná vedecká konferencia Podoby supervízie a prevencia syndrómu vyhorenia¹, ktorá sa uskutočnila 17.–18. októbra 2018 v Piešťanoch na Slovensku.

Na samotnej konferencii je zaujímavý už fakt, že bola realizovaná v súvislostiach s riešením vedeckovýskumného projektu VEGA (1/0015/16)s názvom Posudzovanie vplyvu supervízie ako preventívneho faktora syndrómu vyhorenia u odborných zamestnancov subjektov sociálnych služieb. Takto orientovaných a podporených výskumov nie je v slovenskom akademickom prostredí veľa. Jeho autori si kládli za cieľ ohodnotiť vplyv supervízie ako preventívneho faktoru ohrozenia syndrómom vyhorenia. Či sa im to podarilo, sa dozvedáme hneď z prvých stránok zborníka, ktorý bol účastníkom k dispozícii v prvý deň konania konferencie. Autori potvrdili závislosť účasti na supervízii a nižším rizikom ohrozenia syndrómom vyhorenia na zistenej signifikancii o hodnote p = 0,0016. Konštatovali, že supervízia určená pre zamestnancov zariadení sociálnych služieb je dôležitým nástrojom v podpore psychohygieny na pracovisku a znižuje riziko výskytu syndrómu vyhorenia. Uvedené výskumy taktiež poukázali na potrebu organizovať pre supervízorov ďalšie vzdelávanie najmä formou workshopov tak, aby efektívnejšie napomáhali minimalizovať prezentovaný syndróm. Medzi ďalšie významné zistenia môžeme zaradiť fakt, že supervízori z praxe deklarovali vysokú mieru prítomnosti témy syndrómu vyhorenia, ale aj fakt, že sa s touto témou pracuje prevažne len formou ventilácie. Prezentované výskumy taktiež v súvislosti so syndrómom vyhorenia identifikovali u zúčastnených zamestnancov sociálnych služieb dobrý stav v pomere 59,61%, u 36,15% respondentov sa zachytili určité varovné príznaky a vyššiu mieru ohrozenia diagnostikovali u 4,22% zúčastnených pomáhajúcich profesionálov.

Mimoriadne podnetným stimulom pre odbornú verejnosť bolo predstavenie etického kódexu supervízie. Prítomní aktívni aj pasívni účastníci konferencie konštatovali, že sa jedná o ďalší významný krok v profesionalizácii supervízie a v následnej diskusii navrhli vhodné formy aplikácie tohto kódexu do praxe.

Na konferencii vystúpili významné osobnosti akademickej aj aplikovanej praxe sociálnej práce: profesor Krčméry, profesor Schavel, profesor Gabura, profesor Labáth, profesor Mátel a mnohí iní, ktorí do významnej miery prospeli nádeji, že podobné výskumy, ako aj teoretické postrehy budú čoraz častejšie rezonovať v rôznych sférach sociálnej práce a iných pomáhajúcich disciplín.

Bohuslav Kuzyšin,

Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce

Prešovská univerzita v Prešove