Dňa 12. apríla 2013 po ťažkej chorobe s rýchlym priebehom opustila akademickú obec profesorka PhDr. Anna Tokárová, CSc. (narodená 27. 4. 1946 v Košťanoch nad Turcom).
Takmer 44 rokov (od roku 1969) rozvíjala v prostredí Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity študijné a vedné odbory vzdelávania dospelých a sociálnej práce. Najprv v pozícii odbornej asistentky, od roku 1992 v pozícii vedúcej katedry, neskôr riaditeľky Inštitútu edukológie a sociálnej práce a dlhoročnej garantky kreovala „prešovskú školu“ vzdelávania dospelých a sociálnej práce. Využívajúc svoje pedagogické vzdelanie kládla dôraz na sociálno-výchovné pôsobenie pomáhajúcich profesionáliek a profesionálov. Rozvíjala tradície sociálnej pedagogiky a sociológie výchovy. V sociálnej práci sa zasadzovala o rozvoj edukologickej a reformnej paradigmy. Bola editorkou prvej celoslovenskej učebnice o sociálnej práci, ktorá vyšla v štyroch vydaniach. Profesorka Tokárová bola nadšenou užívateľkou moderných technológií vo vzdelávaní dospelých a v sociálnej práci. Dlhé roky využívala moderné metódy vyučovania.
Publikačná, vedecko-výskumná, pedagogická a organizačná činnosť profesorky Tokárovej sa koncentrovala najmä na problematiku sociológie výchovy, kvality života a rodových štúdií. Zhodnotenie jej odkazu si bude vyžadovať niekoľkoročné bádanie. Už teraz je ale zreteľný jej záujem o citlivú reflexiu dôsledkov modernizácie pre vzdelávanie dospelých a sociálnu prácu.
Profesorka Tokárová venovala veľa energie a času dosiahnutiu zmeny na systémovej úrovni v rezorte školstva a sociálnych vecí. Bola členkou mnohých expertných skupín zriadených Ministerstvom školstva SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR; zakladajúcou členkou Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku; členkou siedmich redakčných rád časopisov z oblasti spoločenských vied. Súčasne dlhé roky pôsobila v rôznych akademických funkciách. Získala viacero ocenení, napríklad za obetavú prácu v Akademickom senáte FF PU a za zásluhy o rozvoj Filozofickej fakulty PU v Prešov získala v roku 2011 cenu dekana.
Mimoriadne silnou stránkou profesorky Tokárovej bola jej ľudskosť, srdečnosť a tolerancia. Prirodzene prejavovala rešpekt, obdiv a povzbudenie študentkám aj študentom, kolegom a kolegyniam. Vítala a podnecovala kritickú diskusiu. Vedela vytvoriť tvorivú atmosféru a pracovnú pohodu. Motivovala, inšpirovala a aktívne podporovala osobnostný a vedecký rast niekoľkých generácií študentiek a študentov, kolegov a kolegýň. Jej nesmiernu obetavosť a žičlivosť v tejto oblasti dokumentujú aj tieto neúplné čísla: viedla viac ako 200 bakalárskych a diplomových prác, množstvo rigoróznych a 11 dizertačných prác, recenzovala viac ako 25 dizertačných a 18 habilitačných prác; bola účastná 7 inauguračných konaní.
Aj z tohto neúplného a krátkeho exkurzu do života a diela prof. Tokárovej je zrejmé, že odišla rešpektovaná osobnosť sociálnych vied. Niekoľko desaťročí ovplyvňovala podobu vysokoškolského vzdelávania a výskumu nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike a Poľsku. Rady akademickej obce opustila náhle. Takmer do posledných dní života bola s viacerými z nás v kontakte. Apelovala na nás, aby sme nezabúdali na význam rovnováhy v našich životoch. Plánovala nové projekty... Profesorka Tokárová bola aj v posledných mesiacoch života taká odvážna, statočná, optimistická a nezdolná, že jej smrť v období vrcholných tvorivých síl pociťujeme nielen ako neuveriteľnú a bolestivú stratu, ale súčasne aj ako memento a životnú lekciu.
(Text byl publikován v čísle 2/2013.)
Tatiana Matulayová
