Násilie páchané v blízkych vzťahoch, najčastejšie na ženách, je stále aktuálnym problémom aj v podmienkach Slovenska. Nielen preto, že sa jedná o porušovanie ľudských práv a formu diskriminácie žien, ale najmä preto, že hoci miera prevalencie klesá, z odborného hľadiska stále badať nedostatky. Príspevok ponúka prehľad vybraných politík a legislatívnych noriem v kontexte práce so ženami zažívajúcimi násilie, ako aj služieb pre ne vytvorených na území mesta Nitry.

Svetové a európske politiky rodovej rovnosti a boja proti násiliu na ženách

Svetová zdravotnícka organizácia (2017) odhadla, že až 35 % žien, ktoré boli vo vzťahu, zažilo fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho blízkeho partnera.

V septembri 2017 vytvorili Európska únia a Organizácia spojených národov spoločné partnerstvo zamerané na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách na celom svete, s cieľom zmobilizovať záväzky politických lídrov a prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja najmä v oblasti rodovej rovnosti a v oblasti inkluzívnych a mierových spoločností. Cieľom je ukončiť všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách so zameraním sa na tie formy, ktoré sa najčastejšie vyskytujú a prispievajú k rodovým rozdielom na celom svete. Iniciatíva sa nazýva Spotlight. Osobitný dôraz kladie iniciatíva na tichomorský región, v ktorom miera násilia páchaného na ženách presahuje hranicu 60 % (Karibati, Fidži, Šalamúnove ostrovy) (EK ‒ Informačný prehľad, Iniciatíva Spotligt, Brusel, 2019). Pre Latinskú Ameriku (Argentína, Salvádor, Guatemala, Mexiko) je zase nelichotivé prvenstvo v miere vyvražďovania žien ‒ femicíde, kedy údaj hovorí až o 12 zavraždených ženách denne. Až v 90 percentách sa tieto vraždy trestne nestíhajú (EK ‒ Informačný prehľad, Iniciatíva Spotligt, Brusel, 2019).

Európska únia presadzuje rodovú rovnosť a snaží sa o posilnenie postavenia žien všetkých vekových kategórií a odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách. Program Agenda 2030 kladie rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien priamo do centra udržateľného rozvoja. Podľa Akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016‒2020 je stanovený cieľ, ktorým je začleniť rodovo zamerané opatrenia do roku 2020 do 85 % všetkých nových iniciatív EÚ.

Agenda podpory rodovej rovnosti a agenda zameraná na odstránenie všetkých foriem násilia sa v strategických dokumentoch politických organizácií nachádzajú popri sebe, nakoľko násilie páchané na ženách je komplexný problém, ktorý ale pramení v rodových rozdieloch a diskriminácii žien, ako aj v nerovných mocenských vzťahoch medzi mužmi a ženami, ktoré sú prítomné na celom svete. Podľa Informačného prehľadu Európskej komisie z februára 2019 vyplýva, že minimálne 119 krajín prijalo zákony týkajúce sa domáceho násilia, 125 krajín prijalo zákon o sexuálnom obťažovaní a 52 krajín prijalo právne predpisy týkajúce sa znásilnenia medzi manželmi.

Celoeurópsky prieskum o násilí páchanom na ženách Agentúry EÚ pre základné práva, vychádzajúci z údajov zo 42 000 osobných rozhovorov s náhodnou vzorkou žien vo veku 18‒74 rokov z 28 členských štátov EÚ (vrátane Chorvátska) odhaduje, že až 13 miliónov žien v EÚ zažilo fyzické násilie v priebehu 12 mesiacov pred realizáciou spomínaného prieskumu.

Údaje spomínanej agentúry hovoria o tom, že na Slovensku sa téma dotýka 34 % žien, počas 12 mesiacov zažije fyzický alebo sexuálny útok každá desiata žena (Agentúra EÚ pre základné práva. Násilie na ženách: Celoeurópsky výskum, 2013).

Európska únia orientuje svoje aktivity najmä na presadzovanie rodovej rovnosti (Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016‒2019) a právnej ochrany obetí násilia (Smernica Európskeho parlamentu 2012/29/EÚ).

Situácia v oblasti rodovej rovnosti a boja proti násiliu na ženách v SR

V roku 2008 bola násiliu vystavená každá piata dospelá žena, ktorá žila s partnerom, v skupine žien, ktoré mali bývalého partnera, to bolo až 27,9 % žien (Súhrnná správa, 2018:27). Výsledky z roku 2012 hovoria, že násilie od akéhokoľvek muža zažila počas svojho života každá tretia slovenská žena. Iba 12 % žien využilo na riešenie svojho problému políciu.

Z výsledkov reprezentatívneho výskumu, ktorý realizovali Očenášová a Michalík v roku 2017, vyplýva, že sexuálne násilie v priebehu svojho života zažilo 4,9 % respondentiek, čo tvorí približne 100 000 žien na Slovensku. Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2017 (s. 31) konštatuje, že „partnerské“ násilie na Slovensku je prevažne o ženách. Takáto skúsenosť platí pre všetky druhy, resp. formy násilia ‒ fyzické násilie, psychické násilie, ekonomické násilie, sociálne násilie a sexuálne násilie, týranie, vyhrážanie sa, obťažovanie a prenasledovanie, obchodovanie so ženami a prostitúcia.

Charakteristické je aj pretrvávanie násilného správania partnera po dlhší čas. 12 % žien má skúsenosť s psychickým poškodzovaním od svojich partnerov, 10 % opakovanú skúsenosť. Ekonomické zneužívanie deklarovalo 7 % žien. Počet žien zavraždených partnerom stúpol v roku 2017 na 11 (z prechádzajúcich rokov, kedy išlo o 5‒6 obetí).

Napriek vysokému výskytu týchto sociálno-patologických javov je ich sprievodným javom aj vysoká miera latencie. Násilie sa často deje za dverami domácností, napadnutým je vyhrážané, agresorom sú izolované od rodiny či priateľov. Časový vývoj a dáta orgánov činných v trestnom konaní naznačujú všeobecný pokles násilnej kriminality v SR vrátane poklesu násilia páchaného na ženách (Súhrnná správa, 2018, s. 34). Naopak stúpajúci trend možno badať v ohlasovaní trestných činov sexuálneho násilia, resp. partnerského násilia. Ženy, ktoré násilie nahlasujú, systému dôverujú. Stíhania končia v priestupkovom konaní (pokutou), bez trestno-právnej dohry pre agresora.

Z výskumu Agentúry EÚ pre základné práva vyplynulo, že väčšina napadnutých žien neoznámila incident na polícii alebo iným odborníkom. Z tohto titulu neprišla väčšina žien ani do kontaktu so súdmi či organizáciami poskytujúcimi pomoc a služby. Bludný kruh dôvery či nedôvery akoby nebolo možné preťať.

Medziročný nárast vedených osôb za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby (§ 208 Trestného zákona) stúpol medziročne (roky 2016‒2017) o 30 %. Kontinuálny nárast možno badať aj v počte obvinených za ostatné roky (Súhrnná správa, 2018:35). Z celkového počtu 317 trestne stíhaných obvinených bolo 192 obžalovaných, pričom 19 obžalovaných súdy oslobodili. Podmienečný trest odňatia slobody dostalo 75 páchateľov (Súhrnná správa, 2018:36).

Tvorba a implementácia politiky rodovej rovnosti a predchádzania násiliu na ženách spočíva na právne záväzných nástrojoch, ktoré sa zasadzujú za ochranu ľudských práv, predchádzanie a boj proti násiliu na ženách na európskej i domácej úrovni.

V roku 2011 bol prijatý Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbul, 2010, CETS č. 210). Tento dohovor v máji 2011 podpísala aj Slovenská republika.

Medzinárodná zmluva poukazuje na nulovú toleranciu k násiliu na ženách a domácemu násiliu. Násilie na ženách je chápané ako porušovanie ľudských práv a forma diskriminácie žien. Zároveň zaväzuje členské štáty prijať účinné opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a po ratifikácii podmienenej súhlasom NR SR má mať prednosť pred zákonmi.

Účelom Dohovoru je:

1. Ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho;
2. prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien a podporovať skutočnú rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami;
3. navrhnúť komplexný rámec, politiku a opatrenia na ochranu všetkých obetí násilia na ženách a domáceho násilia a pomoc všetkým obetiam násilia na ženách a domáceho násilia;
4. podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom odstrániť násilie na ženách a domáce násilie;
5. poskytnúť podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli efektívne spolupracovať na vytvorení integrovaného prístupu na odstránenie násilia na ženách a domáceho násilia.

V roku 2017 však verejná diskusia ministerky spravodlivosti SR L. Žitňanskej vyústila do návrhu odkladu ratifikácie (schválenia s konečnou platnosťou) na neurčito, resp. na obdobie po vyhodnotení verejnej diskusie. Vláda odklad ratifikácie Dohovoru schválila 16. 8. 2017.

Na národnej úrovni sa o komplexné riešenie problematiky snaží Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2014‒2019. Jeho cieľom je vytvoriť, implementovať a koordinovať komplexnú celoštátnu politiku pre oblasť prevencie a eliminácie násilia na ženách (Národný akčný plán…, s. 2).

Národný akčný plán definuje sedem realizačných oblastí v podobe siedmich operačných cieľov.

Tabuľka 1: Realizačné oblasti a ciele NAP na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2014‒2019

	Realizačná oblasť	Operačný cieľ
1.	Právny a strategický rámec.	Posilniť právny a inštitucionálny rámec za účelom uznania práv žien a ich ochranu proti všetkým formám násilia proti ženám a zabezpečiť, aby štátne orgány, vrátane súdnych orgánov konajúcich v mene štátu, konali v súlade s týmto záväzkom.
2.	Poskytovanie pomoci a dostupné podporné služby.	Zabezpečiť rýchlu, efektívnu a dostupnú pomoc všetkým ženám, ktoré sú vystavené násiliu alebo hrozbe násilia, a to s ohľadom na špecifické potreby, ktoré z ich situácie vyplývajú.
3.	Metodiky a štandardy.	Zabezpečiť kvalitnú a efektívnu pomoc štandardizovaných postupov pre pomáhajúce profesie a orgány činné v trestnom konaní.
4.	Vzdelávanie pomáhajúcich profesií.	Zabezpečiť rodovo citlivé vzdelávanie všetkých pomáhajúcich profesií a zainteresovaných subjektov v oblasti prevencie a eliminácie násilia na ženách.
5.	Primárna prevencia.	Predchádzať vzniku násilia a akejkoľvek situácii, ktorá prispieva k vzniku a tolerancii násilia.
6.	Monitoring a výskum.	Vytvoriť dostatočnú poznatkovú bázu o výskyte a rôznych aspektoch násilia na ženách.
7.	Násilie voči ženám na pracovisku.	Prijať všetky potrebné legislatívne a iné opatrenia na náležité predchádzanie, vyšetrovanie, trestanie a poskytnutie odškodnenia za skutky násilia voči ženám na pracovisku.

V náväznosti na každý operačný cieľ sú zadefinované aj návrhy úloh, zodpovednosť dotknutých orgánov, indikátory, termíny plnenia úloh a zdroje ich financovania.

V tomto príspevku sa zameriame na prvé dve realizačné oblasti.

1. Právny a strategický rámec ‒ sa orientuje na uznanie a posilnenie práv žien a ich ochranu proti všetkým formám násilia. Problematika ochrany práv žien a ich ochrana proti násiliu má z hľadiska práva nadrezortný charakter, kedy sa vyžaduje súčinnosť a spolupráca viacerých ministerstiev ‒ najmä však ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, ministerstva kultúry či školstva. Ide o komplexný prístup a politiku so všetkými relevantnými opatreniami tak, aby sa konanie dotknutých rezortov účelne dopĺňalo a smerovalo k spoločnému cieľu. Pre tento účel bolo založené aj Koordinačno-metodické centrum pre násilie na ženách a domáce násilie. Táto realizačná oblasť nemá mať iba už spomínaný nadrezortný záber, ale ide aj o jej ukotvenie v rámci štruktúr regionálnych a miestnych. Odporúča sa, v náväznosti na Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách, vypracovať aj regionálne akčné plány na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách.

Legislatíva zameraná na zvyšovanie úrovne ochrany obetí domáceho násilia bola posilnená zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, ktorá je účinná od 1. 1. 2018. Tento zákon upravuje práva obetí trestných činov, odškodnenie obetí násilných trestných činov a mechanizmus na podporu orgánov poskytujúcich pomoc obetiam. Prvýkrát v histórii slovenskej legislatívy je definícia domáceho násilia súčasťou zákona. Obete domáceho násilia sú chápané ako obzvlášť zraniteľné obete bez ohľadu na vek.

Právnici pracujúci bezprostredne s obeťami násilia poukazujú na praktické nedostatky tohto zákona. Napríklad Gancárová (2018:30) poukazuje na to, že spomínaný zákon hovorí o povinnosti ustanoviť splnomocnenca poškodenému, ale v čase započatia účinnosti toho zákona akreditované subjekty, ktoré by mali túto pozíciu zastávať, neexistovali. Podľa registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov podľa zákona o obetiach ich bolo v 1. polroku roku 2019 registrovaných deväť so zastúpením vo všetkých samosprávnych krajoch, s výnimkou Trenčianskeho. Nedostatky spomínaná autorka ďalej vidí v nedostatočne presnej dikcii zákona v časti konania, kedy sa už vyžaduje pomoc splnomocnenca poškodeného alebo kolízneho opatrovníka, podobne tak nesúlad medzi uznesením o ustanovení splnomocnenca poškodeného alebo kolízneho opatrovníka a uznesením o začatí trestného stíhania (Gancárová, 2018:32).

Ďalšou je zmena trestného zákona, ktorou je zavedenie princípu trestnoprávnej zodpovednosti v prípade priestupkovej recidívy, čo znamená, že pri druhom akte domáceho násilia v priebehu 12 mesiacov bude násilník trestne stíhaný. Tzv. priestupkový zákon (č. 372/1990 Zb.) bol doplnený o identifikáciu priestupku voči blízkej a zverenej osobe. Došlo taktiež k odlíšeniu páchania priestupku voči blízkej a zverenej osobe od priestupkov proti spolunažívaniu.

Zmena sa dotýka aj predĺženia lehoty vykázania násilnej osoby zo spoločného obydlia zo 48 hodín na 10 dní, s možnosťou súčasného zákazu priblíženia sa k ohrozenej osobe na 10 metrov. Posilnenie statusu, resp. posilnenie v prospech ohrozenej osoby svedčí aj fakt, že ak osoba ohrozená počas vykázania zo spoločného obydlia podá súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vykázanie sa predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia.

Do zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku boli zapracované normy garantujúce procesné práva poškodených v trestnom konaní, posilnením ich postavenia a ochrany.

2. Poskytovanie pomoci a dostupné podporné služby ‒ ide o zabezpečenie dostupnej a efektívnej pomoci ženám, ktoré sú vystavené násiliu alebo ohrozené násilím. Rýchlosť a efektivita sú základným predpokladom poskytovania odbornej pomoci ženám zažívajúcich násilie. Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2014‒2019 (s. 8) sa odvoláva na výskum z roku 2013, ktorého výsledkom bolo zistenie, že na Slovensku chýba 457 miest pre ženy zažívajúce násilie v špecializovaných ženských bezpečných domoch a 41 špecializovaných poradenských miest pre ženy. Všeobecne možno konštatovať, že je potrebné zabezpečiť regionálnu sieť podporných služieb v súčinnosti so špecializovaným prístupom orgánov činných v trestnom konaní, osobitne špecializované policajné tímy zložené zo zmiešanej dvojice policajt‒policajtka, ktoré budú vyškolené pre oblasť násilia páchaného na ženách. Potreba špecializovaných služieb, predovšetkým poradenstva, pre ženy (ale aj iné zraniteľné skupiny, napr. deti a seniori), ktoré zažívajú násilie v blízkych vzťahoch, priamo súvisí s odbornou pripravenosťou profesionálov, ktorí takéto služby poskytujú. Labáth, Ondrušková (2019) zdôrazňujú prepojenie hodnotovo a metodologicky jasne zadefinovaných sociálnych teórií (v danej oblasti rodovo citlivých a feministických) s kvalitou a efektívnosťou výkonu pomoci a služieb.

Denský (2018:9) realizoval výskum na vzorke 153 respondentov vrámci nadstavbového modulu vzdelávania policajných vyšetrovateľov a poverených policajtov a až 70 % opýtaných si myslí, že problematiku domáceho násilia by mala riešiť špecializovaná skupina policajtov. Autor sa prikláňa k tomuto názoru a hovorí o efektivite v zmysle upriamenia pozornosti na policajtov, ktorí sú vnútorne motivovaní venovať sa tejto problematike intenzívnejšie. Z perspektívy práce polície v oblasti domáceho násilia sú rezervy aj v podobe vytvorenia optimálneho personálno-organizačného modelu pre prácu s takýmito obeťami.

Pavelová (2019) zase poukazuje na súvislosti zneužívania psychoaktívnych látok ako na jednu z foriem rizikového správania, ktoré môže viesť k delikvencii, páchaniu trestných činov, teda aj násiliu, čo vyžaduje odbornú psychologickú, sociálnu a právnu pomoc. Často sa zdôrazňuje sociálne odcudzenie mladých ľudí, prežívanie životnej apatie a z nej prameniaca túžba po neobvyklosti zážitku. Práve odtiaľ je veľmi blízko k sebadeštruktívnemu správaniu, závislosti, násiliu i trestnej činnosti (Juhásová, Pavelová, Debnáriková, 2018).

Spolupráca silových zložiek a odbornej sociálno-právnej pomoci je nevyhnutným predpokladom pomoci osobám, na ktorých bolo alebo je páchané násilie.

Odborné služby poskytované ženám ohrozeným alebo zažívajúcim násilie na území mesta Nitry

Nitra je krajským mestom s počtom obyvateľstva 78,5 tisíc. Na území mesta Nitry sa podľa registra MS SR nachádzajú tri subjekty (uvádzame v abecednom poradí) – BUDÚCNOSŤ, n. o.; Centrum Slniečko, n. o., a Poradňa ‒ Pomoc obetiam násilia, ktoré poskytujú odbornú pomoc obetiam trestných činov, vrátane násilia v blízkych vzťahoch. Mesto Nitra sa realizovanou sociálnou politikou zameriava aj na podporu služieb krízovej intervencie a okrem toho aj prostredníctvom aktuálneho Komunitného plánu sociálnych služieb spolupracuje s mimovládnymi organizáciami sídliacimi na území mesta.

Nezisková organizácia Budúcnosť sídli v centre Nitry a svoju činnosť realizuje od roku 2007. Poskytuje akreditované ambulantné a terénne programy pre osoby zneužívajúce návykové látky (vrátane alkoholu) a ich rodiny, pričom spolupracuje s mestom Nitra a NSK. V II. Komunitnom pláne sociálnych služieb Mesta Nitra na rok 2016–2020 sa nachádzajú závislé osoby v skupine osôb ohrozených sociálnym vylúčením. Opatrením 2.4 v tomto dokumente garantuje Budúcnosť, n. o.,

poskytovanie služby prostredníctvom metód sociálnej práce klientom ohrozeným závislosťou a klientom závislým od všetkých typov psychoaktívnych látok i nelátkových závislostí a ich rodinným príslušníkom a blízkym osobám (Balážiová, Pavelová, 2019).

Poradenské centrum pre osoby ohrozené násilím v kontexte závislostí reflektuje od r. 2016 na zvýšený výskyt násilia vo vzťahoch a v rodine vplyvom zneužívania návykových látok niektorého z členov rodiny. Od septembra 2018 je organizácia registrovaná v registri subjektov poskytujúcich služby obetiam podľa zákona o obetiach.

Formou Centra pre deti a rodiny vykonáva Budúcnosť, n. o., odbornú činnosť zameranú na dieťa, ktoré je ohrozené rizikovým správaním a zneužívaním návykových látok alebo hraním počítačových hier, ako aj dôsledkami takéhoto správania, alebo je ohrozené správaním rodiča zneužívajúceho návykové látky alebo závislého od návykových látok alebo hrania, ako aj dôsledkami takéhoto správania. Ďalej je cieľovou skupinou odborných pracovníkov Budúcnosti, n. o., rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa a je ohrozená závislosťou od návykových látok a gamblingu, osoba, ktorá je ohrozená násilím v kontexte závislostí a dôsledkami takéhoto správania a v neposlednom rade sú predmetom záujmu aj rodiny, ktoré vykazujú rizikové prostredie pre ich členov hlavne z dôvodu nadmerného užívania návykových látok, gamblingu alebo závislostí jednotlivých členov rodiny a dôsledkov takéhoto správania.

Bezpečný ženský dom (BŽD), ktorý je určený pre matky s deťmi, ktoré sú obeťami domáceho a rodovo podmieneného násilia, poskytuje svoje služby na území mesta Nitry pod patronátom Centra Slniečko, n. o. Tento druh služby určenej pre matky s deťmi spočíva v poskytovaní krízovej intervencie, psychologického, právneho a sociálneho poradenstva a v sprevádzaní klientov/ klientiek. Spomínaná nezisková organizácia poskytuje služby BŽD od roku 2015. Poradenskej práci s obeťami násilia sa však venuje od roku 2002. Ako predznačuje štatistika, aj v nitrianskom BŽD dochádza k poklesu klientov. V medziročnom porovnaní rokov 2016 a 2018 je to pokles z 39 žien a 61 detí na 15 žien a 23 detí. Organizácia je registrovaná v registri subjektov poskytujúcich služby obetiam podľa zákona o obetiach od mája 2018. Centrum Slniečko garantuje množstvo opatrení aktuálneho Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Nitry, ktoré sú zamerané na prácu s rodinou, konkrétne od systémovej práce včasného podchytenia problémových rodín, cez sieťovanie sociálnych služieb a zariadení na podporu rodín s deťmi, podporu a rozvoj terénnej sociálnej práce, podporu a rozvoj preventívnych programov, až po krízovú intervenciu pre obete domáceho násilia a službu bezpečného ženského domu.

Poradňa ‒ Pomoc obetiam násilia, so sídlom v Bratislave, poskytuje odborné služby od druhej polovice 90-tych rokov 20. storočia. Svoju činnosť zameriava najmä na právnu a psychologickú pomoc pri usvedčovaní a odhaľovaní páchateľov skrytých foriem násilia a zastupovanie obetí pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. V rámci služieb sa zameriava na poskytovanie všeobecnej odbornej pomoci ‒ právnej a psychologickej, ako aj na telefonické poradenstvo s celoslovenskou pôsobnosťou. Poradňa je registrovaná v registri subjektov poskytujúcich služby obetiam podľa zákona o obetiach od apríla 2019.

Záver

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2017 ‒ Násilie na ženách a domáce násilie, (2018:56), konštatuje, že „prevalencia rodovo podmieneného násilia sa znížila, zatiaľ čo účinnosť systému postihovania tohto násilia sa zvýšila“. Došlo k poklesu z 8 % (rok 2010) na 3,9 % (rok 2017). Štatistické ukazovatele vytvárajú priaznivý dojem. Inou vecou však zostáva, či je systém práce s obeťami násilia systematický, komplexný a dostatočný a ako dotiahnuť nedostatky, ktoré každodenná prax prináša.

Z hľadiska rodovo citlivých politík je na zvážení pre miestnu územnú, ako aj regionálnu samosprávu vypracovať regionálny akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na príslušné kalendárne obdobie. Boli by tak presnejšie identifikované špecifiká príslušnej lokality v zmysle potrieb klientely, ako aj v rámci systému existujúcich odborných služieb.

 

Doc. PhDr. Martina Hrozenská, PhD.
tina@hrozenska.sk

BUDÚCNOSŤ, n. o.
Wilsonovo nábr. 82
949 01 Nitra

 

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0422.

 

Zoznam literatúry

AGENTÚRA EÚ ZÁKLADNÉ PRÁVA (FRA): Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum. Viedeň, 2013‒2014 [on-line]. Dostupné na: https://fra.europa.eu/en/publications-and-resources/data-and-maps/survey-data-explorer-violence-against-women-survey

BALÁŽIOVÁ, P., PAVELOVÁ, Ľ. 2019. Rozšírenie služieb a zefektívnenie intervencií v procese práce so závislým klientom a jeho rodinou v kontexte komplexnej starostlivosti. Disputationes Scientificae – Universitatis Catholicae In Ružomberok. KU v Ružomberku ‒ Verbum, s. 34‒42, ISSN 1335-9185.

DENSKÝ, M. 2018. Domáce násilie a biele miesta z pohľadu polície Nitrianskeho kraja. In: Patyi, P., Uhnáková, D., Mydlíková, E., Kováčová, M. (Eds.). 2018. Čo s bielymi miestami v pomoci obetiam domáceho násilia na Slovensku? Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Trnava: Katedra sociálnej práce, SZaSP Trnavskej univerzity, 38 s. , ISBN 978-80-568-0153-6.

EURÓPSKA KOMISIA ‒ INFORMAČNÝ PREHĽAD, Brusel 26. február 2019. Otázky a odpovede: Iniciatíva EÚ a OSN s názvom Spotlight zameraná na odstránenie násilia páchaného na ženách.

GANCÁROVÁ, S. 2018. Právna ochrana obetí v kontexte zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a doplnení niektorých zákonov v praxi. In: Patyi, P., Uhnáková, D., Mydlíková, E., Kováčová, M. (Eds.). 2018. Čo s bielymi miestami v pomoci obetiam domáceho násilia na Slovensku? Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Trnava: Katedra sociálnej práce, SZaSP Trnavskej univerzity, 38 s., ISBN 978-80-568-0153-6.

JUHÁSOVÁ, A., PAVELOVÁ, L., DEBNÁRIKOVÁ, K. 2018. Current Challenges in Delinquence Prevention in School Environments. In: SAR jounal: Science and Research. ISSN 2619-9955, Vol. 1, no. 1 (2018), p. 7‒16.

KARKOŠKOVÁ, S. 2017. Znalecké posudzovanie domáceho násilia v kontexte poručenských sporov o deti. Metodologické východiská pre súdnych znalcov a súdne znalkyne [on-line]. Dostupné na: https://www.ceit.sk/IVPR/index.php?option=com_php&Itemid=22&lang=sk&ty=kniha&vy=IVPR$&rv=2017

Komunitný plán sociálnych služieb mesta Nitry na roky 2016‒2020.

LABATH, V., ONDRUŠKOVÁ, E. Theoretical aspects of social work ‒ from eclecticism to integration. PAYNE, M., REITH-HALL, E. (Eds.). The Routledge Handbook of Social Work Theory. 1st Edition. 494 ps., p. London: Routledge, 2019, about to be published. E-book ISBN 978-1-31-521105-3.

MALÍKOVÁ, D. 2018. Stratégie žien na zastavenie násilia v blízkych vzťahoch a možnosti špecializovanej pomoci. Písomná práca k dizertačnej skúške. Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta, Katedra sociálnej práce. 82 s.

Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2014‒2019 [on-line]. Dostupné na: https://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2012/06/NAP_nasilie_print.pdf

PAVELOVÁ, L. 2019. Zneužívanie psychoaktívnych látok deťmi a mládežou v komunite. Disputationes – Scientificae – Universitatis Catholicae In Ružomberok. KU v Ružomberku ‒ Verbum, s. 79‒86, ISSN 1335-9185.

SÚHRNNÁ SPRÁVA o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2017. Násilie na ženách a domáce násilie. 2018. Materiál MPSVaR SR. 59 s.

Výročná správa 2015. Centrum slniečko, n. o., dostupné na webe: https://centrumslniecko.sk/o-nas/vyrocne-spravy/

Výročná správa 2016. Centrum slniečko, n. o., https://centrumslniecko.sk/o-nas/vyrocne-spravy/

Výročná správa 2017. Centrum slniečko, n. o., https://centrumslniecko.sk/o-nas/vyrocne-spravy/

Výročná správa 2018. Centrum slniečko, n. o., https://centrumslniecko.sk/o-nas/vyrocne-spravy/

WHO. 2017. Violence against women [on-line]. Dostupné na: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/violence-against-women

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov